SPRAVODAJSTVO SLOVENSKÉHO TUNELÁRSKEHO KOMITÉTU ITA/AITES

Ing. Jozef Frankovský
člen predsednictva STK

Odborná verejnost a tunelársky zaangažované podniky v priebehu I. štvrťroka s napätím očakávali rozhodnutie vlády SR o ďalšom pokračování výstavby diaľničnej siete. Na základe návrhu spracovaného Slovenskou správou ciest v Bratislave, vláda SR rozhodla o pokračovaní vo variante B. Tento variant je istou redukciou pôvodného tempa, nie je však až tak veľkou redukciou aká sa dala očakávať. R. 1999 budú pokračovať práce na tuneli Branisko a bude pokračovať aj razenie prieskumnej štôlne na nadlhšom tuneli Višňové (7 415 m). Po r. 1999 sa začnú práce na ďalších tuneloch a to Sitina (1 285 m) v Bratislave, Ovčiarsko (2 185 m) a Horelica (570 m) pri Žiline a mal by sa hľbiť aj tunel Bôrik (910 m) pri Svite.
Druhý štvrťrok 1999 zostane pre tunelársku pospolitosť v SR pamätihodným miľníkom. Raziči na prvom diaľničnom tuneli Branisko si podali ruky na jeho prerážke. Podľa pôvodného časového harmonogramu táto udalosť mala nastať o päť mesiacov neskôr. Slovenská tunelárska premiéra má doteraz nad očakávanie hladký priebeh. Postupne s pribúdajúcimi metrami vyrazeného tunela sa rozplynuli obavy tak z možných prekvapení horninového prostredia, ako aj z neistoty obsiahnutej v neskúsenosti stavebného odvetvia v tunelárskom sortimente. Horninové prostredie svoj odpor vyčerpalo pri portálových úsekoch tvorených zvodnelými paleogénnymi ílovcovo-pieskovcovými sedimentami vo flyšovom vývoji. Investorské a projektantské kruhy ako aj stavebno-dodávateľské podniky sa tak isto pomerne rýchlo sformovali a preukázali svoju odbornosť zodpovedajúcu európskemu štandardu.
Za šťastnú voľbu s odstupom času možno považovať nielen výber Novej rakúskej tunelárskej metódy, ale aj cestu jej osvojenia transférom know-how z Rakúska ako aj prevzatím niektorých tunelárskych noriem a konečne aj priamou účasťou rakúskych expertov na stavbe. Nová generácia tunelárov v SR sa sformovala hladko, rýchlo a efektivne. K úspechu celkom isto prispeli predcházajúce skúsenosti stavebno-dodávateľskych organizácií na tunelových stavbách v SRN.
Na tuneli Branisko sa dobrými razičskými výkonmi potvrdil ešte ďalší veľmi dôležitý takt. Vrtno-trhavinová technológia v dobrých horninových pomeroch sa približuje polovičnému výkonu progresívnejšej technológii razenia tunelovacími strojmi (TBM). K prerážkovému bodu 4 823 m dlhého tunela dospeli razičské osádky za 24 mesiacov od začiatku stavby. Priemerny razičský výkon za celú stavbu je teda 200 m. V dobrých horninových pomeroch sa však výkon stabilizoval nad hranicou 300 m/mes.
Tento fakt vyvracia nutnosť dovozu TBM. Limitom pre pokračovanie výstavby diaľničných tunelov v SR nie je ani razičské tempo, ani razičská kapacita, ale finančné zdroje. Razenie technickou TBM je pritom v tvrdých skalných horninách drahšie ako trhavinové razenie. Z aktuálnych udalostí a akcií pripadajúcich na II. štvrťrok 1999 sú: Valné shromaždenia STK v máji 1999 je spojené s voľbou nového predsednictva a ostatných funkcionárov Komitétu. V členskej základni STK nenastali nijaké zvlášť významné zmeny. Základňa však nevzrástla, naopak pre nezáujem a pasivitu boli vyškrtnuté niektoré členské organizácie.
Tunely '99 v Žiline časovo tesne nasledujú za kongresom v Oslo. Na rozdiel od minulého roka je dominantnou zložkou akcia výstava a individuálna prezentácia firiem participujúcich akoukoľvek formou na výstavbe tunelov.
Po účastnickom boome na svetoom tunelárskom kongrese ITA/AITES v Sao Paolo sa pripravuje podstatne skromnejšia účasť na kongrese v Oslo. Početnosť účastníkov zo SR bude predstavovať približne 9 osôb.
Jedným z podujatí, na ktorom sa prezentovala rozostavanosť a technické problémy diaľničných stavieb vrátane prezentácie tunelov bola konferencia s medzinárodnou účasťou "DIAĽNICA '99" v Bratislave v dňoch 13. 4.-15- 4. 1999. Zároveň s touto konferenciou, ktorej usporidateľom sú Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií a Slovenská správa ciest sa konala aj výstava s rovnakým odborným zameraním.