Na rozhraní rokov sa spravidla treba aj obzrieť, aby sme lepšie vedeli kam treba ísť ďalej. Retrospektívne hodnotenie roka 1998 za Slovenský tunelársky komitét (STK) sme vo veľkej miere vyčerpali v spravodajskej rubrike predchádzajúceho čísla časopisu Tunel. Ďalšie hodnotenie tunelárskych udalostí v SR uvádza úvodník tohoto čísla. Preto len niekoľko doplňujúcich informácií o tunelových stavbách v SR.

V uplynulom roku výrazne pokročila stavba tunela Branisko. Za 12 mesiacov bolo vyrazených viac než 3,1 km tunela včítane štyroch úsekov so zväčšenými profilmi pre núdzové zálivy (tri jednostranné a jeden obojstranný). Priemerný výkon oboch razičských firiem pritom v druhej polovici roku dosahoval priemerne 300 m za mesiac. Tiež bolo vyrazených cca 300 m priečnych prepojení s prieskumnou štôlňou, ktoré budú slúžiť ako únikové cesty pre osoby. Môžeme s potešením konštatovať, že razenie tunela je oproti platnému harmonogramu v trojmesačnom predstihu. Na druhej strane došlo v uplynulom roku k posunu začiatku prác na sekundárnom ostení až na rok 1999, po predpokladanom prerazení kaloty tunela. Dôvodom bol najmä fakt, že súťaž na technologické vybavenie tunela bola ukončená až vo februári 1998, takže súbeh prác nebol možný vzhľadom na nedostatok podkladov pre realizačný projekt sekundárneho ostenia.
Druhým diaľničným tunelom, ktorého výstavba už začala, je 0,6 km dlhý tunel Horelica na úseku diaľnice D18. V súčasnosti sa razí prieskumná štôlňa v profile budúceho tunela (v dne kaloty), razenie tunela by malo začať v tomto roku.
V apríli 1998 bola prerazená prieskumná štôlňa tunelu Ovčiarsko dĺžky 2,3 km. Výstavba tunela by mala začať v tomto roku, pričom by v tejto fáze malo ísť i výstavbu jednej tunelovej rúry. Začiatok výstavby tunela bude ale závisieť od nového harmonogramu výstavby diaľničnej siete, ktorý je v súčasnosti v procese schvaľovania.
Intenzívne postupovala i príprava výstavby najdlhšieho z diaľničných tunelov đ 7,5 km dlhého tunela Višňové pri Žiline. Paralelne s projektovou prípravou prebiehala záverečná fáza inžiniersko-geologického prieskumu. Na konci roku začali práce na razení prieskumnej štôlne od oboch portálov, pričom od východného portálu je štôlňa razená pomocou plnoprofilového raziaceho stroja. V priebehu roku boli spracované dokumentácie predpokladajúce výstavbu tunela pomocou raziaceho stroja priemeru 11,8 m. Investor vypísal na dodávku stroja medzinárodný tender, do ktorého zaslali svoje ponuky dvaja uchádzači. Ďalší postup prípravy tejto stavby bude tiež závisieť od nového harmonogramu výstavby diaľničnej siete.
Medzi pripravované veľké tunelové stavby nepatria na Slovensku len diaľničné stavby ale tiež výstavba nosného dopravného systému pre hlavné mesto SR Bratislavu đ metro. V rámci jeho prípravy boli spracované príslušné projektové dokumentácie, umožňujúce začať s jeho realizáciou. Vzhľadom na obrovskú finančnú náročnosť tohto projektu sa nepredpokladá začiatok výstavby skôr než v horizonte dvoch až troch rokov.
Zlepšeniu dopravnej situácie v Bratislave by mal napomôcť aj pripravovaný úsek diaľnice D2 v úseku Lamačská cestađStaré grunty, ktorý zahŕňa tunel Sitina, s dvomi tunelovými rúrami dĺžky 1,5 km. Na financovanie tejto stavby sú zabezpečené zahraničné zdroje, pričom vláda považuje výstavbu tohto úseku za jednu z priorít.
V uplynulom období sa na Slovensku naštartovali celospoločenské zmeny, ktoré môžu silne ovplyvniť budúcnosť slovenského tunelového staviteľstva. Po septembrových parlamentných voľbách a nástupe novej vládnej garnitúry došlo k významnému posunu priorít v oblasti smerovania verejných výdavkov. Výstavba diaľníc celkom určite spadla z prvej priečky politickej priority, len sa nevie akú novú priečku zaujme. Zároveň je celkom jasné, že výstavba diaľnic, a tiež tunelov, musí pokračovať ďalej. Potreba rozširovania diaľničnej siete je neodškriepiteľná, ak sa Slovensko aspoň trochu chce vyrovnať so zaostalosťou dopravnej infraštruktúry voči krajinám EU, ku ktorým sa chce priblížiť.
Významným úspechom, ktorý možno na základe doterajších výsledkov výstavby tunelov potvrdiť je suverenita, s akou si všetci účastníci na tunelových stavbách počínajú. Odstránila sa tým jedna z často opakovaných pochybností, či Slovensko po odbornej stránke na to má dostatok kapacít. Dnes už o kladnej odpovedi nemôže nikto pochybovať.
Vitalita tunelárskeho diania je výsledkom nielen lobizmu profesionálov, ale aj praktickým preukázaním schopností organizovať a viesť celý proces výstavby. Jednou z úloh, ktorú vo svojom programe STK má, je aj riadenie vzťahov s verejnosťou. Členmi STK sú organizácie, pre ktoré pracujú inžiniersko-technickí pracovníci dlhodobo spätí s tunelárskou problematikou a hlboko racionálne presvedčení o potrebe tunelov. Svoje presvedčenie sa usilujú preniesť mnohými použiteľnými formami a spôsobmi na príslušné miesta rozhodovacej sféry ako aj na širšiu odbornú, prípadne laickú verejnosť. Verejná mienka je významnou zložkou politickospoločenského diania, preto aj v tejto oblasti sa členovia STK usilujú systematicky pôsobiť publicitou a medializáciou v príslušných sférach.
Z vnútroorganizačného života STK bude významnou udalosťou roku 1999 valné zhromaždenie, na ktorom sa budú voliť noví členovia vrcholových orgánov na ďalšie štvorročné obdobie.

Ing. Jozef Frankovský