Aktuality z podzemních staveb v České a Slovenské republice

home > Aktuality > Aktuality z podzemních staveb v České a Slovenské republice

Aktuality z podzemních staveb v České a Slovenské republice uveřejňované na této stránce zachycují stav staveb k uvedenému datu. S určitým zpožděním, které je způsobeno nutným časem pro přípravu časopisu do tisku, jsou tyto aktuality publikovány v nejbližším čísle časopisu Tunel.

AKTUALITY Z PODZEMNÍCH STAVEB V ČESKÉ A SLOVENSKÉ REPUBLICE
(stav k únoru 2019)

ČESKÁ REPUBLIKA

Mezno a Deboreč – nové železniční tunely na IV. železničním koridoru

Dne 5. 6. 2018 byla slavnostně zahájena stavba „Modernizace trati Sudoměřice – Votice“, která je jednou z největších a nejvýznamnějších současných dopravních investic v České republice. Prakticky se jedná o novostavbu téměř 20 km dvojkolejné trati parametrů pro rychlost 160 km/hod s významným podílem umělých staveb včetně dvou nových tunelů. Projekt je spolufinancovaný z evropských zdrojů a realizován podle smluvních podmínek FIDIC – červená kniha. Investorem je Správa železniční dopravní cesty, s.o. a zhotovitelem stavby společnost OHL ŽS, a.s.

Tunel Mezno

Tunel Mezno je ražený železniční dvoukolejný tunel celkové délky 840 m, z toho ražená část tvoří 768 m, navazující hloubená část u vjezdového portálu má délku 48 m a u výjezdového portálu 24 m. Tunel leží ve směrovém pravostranném oblouku, výškově je veden ve střechovitém sklonu. Od vjezdového portálu tunel stoupá ve sklonu 4,461 ‰, od vrcholu oblouku následně klesá ve sklonu 8,012 ‰. Příčný profil výrubu tunelu je navržen od 101,7 m2 pro profil na patkách až 119,5 m2 v profilu se spodní klenbou.

Výstavba bude prováděna technologií NRTM, rozpojování hornin je předpokládáno většinově s použitím trhacích prací a mechanickým dočištěním líce výrubu. Profil tunelu je horizontálně členěn na kalotu, jádro a počvu. Ostění tunelu je dvouplášťové s mezilehlou izolací. Ražby budou realizovány z výjezdového (pražského) portálu.

Aktuálně jsou dokončovány objekty a provozní soubory pro zajištění stávajících vodních zdrojů, které je nutné zrealizovat před zahájením prací na tunelu. Předpokládané zahájení prací na tunelu Mezno je v březnu 2019.

Tunel Deboreč

Tunel Deboreč je ražený železniční dvoukolejný tunel celkové délky 660 m, z toho ražená část tvoří 562 m a navazující hloubené části u obou portálů mají délku 49 m. Tunel leží v mírném levostranném oblouku, ze kterého dále pokračuje v přímé. Tunel v celé délce klesá od vjezdového portálu nejprve ve sklonu 10,57 ‰ a následně ve sklonu 11,00 ‰. Příčný profil výrubu tunelu je navržen od 101,9 m2 pro profil na patkách až 132,9 m2 v profilu se spodní klenbou.

Výstavba bude prováděna technologií NRTM, rozpojování hornin je předpokládáno jak strojní, tak s použitím trhacích prací a mechanickým dočištěním líce výrubu. Profil tunelu je horizontálně členěn na kalotu, jádro a počvu, pro nejnáročnější geologické podmínky je navržen i s vertikálním členěním profilu v kalotě. Sekundární ostění tunelu je totožné jako u tunelu Mezno. Ražby budou rovněž realizovány z výjezdového (pražského) portálu.

Aktuálně je dokončen výjezdový portál včetně přípravy pro ražbu (mikropilotový deštník, předštítek, prokotvení čelby). Dne 13. 12. 2018 byla slavnostně vysvěcena soška svaté Barborky a od ledna 2019 bude zahájena ražba tunelu.

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

Tunely na diaľničnej sieti

Tunely Ovčiarsko a Žilina

Na úseku D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka s dĺžkou 13,2 km sa nachádzajú dva diaľničné dvojrúrové tunely: Ovčiarsko a Žilina.

Tunel Ovčiarsko s dĺžkou 2367 m sa začal raziť 12. 9. 2014. V súčasnosti je v oboch tunelových rúrach a priečnych prepojeniach kompletne zrealizovaná cementobetónová vozovka.

Aktuálne sa realizuje dokončovanie náterov stien, osádzanie dverí do SOS výklenkov, pokládka káblov v chodníkoch tunelových rúr a priečnych prepojení. Rozvinuté sú práce na montáži technologického vybavenia tunela – osádzanie ventilátorov, montáž rozvádzačov v priečnych prepojeniach, značenie núdzových východov.

Na tunelových portáloch sa dokončujú gabiónové obklady, montáž rímsových prefabrikátov a zábradlia. V prevádzkovej budove sa taktiež finišuje s montážou technológie – elektrických rozvodov, rozvádzačov, vzduchotechniky. Betonáž sekundárneho ostenia STR bola ukončená v októbri 2017. V súčasnosti je v oboch tunelových rúrach a priečnych prepojeniach zrealizovaná cementobetónová vozovka; pracuje sa ešte na zalievaní a úprave škár vo vozovke.

Tunel Žilina je 687 m dlhý dvojrúrový tunel na stavbe D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka. V súčasnosti je v oboch tunelových rúrach a priečnych prepojeniach kompletne zrealizovaná cementobetónová vozovka.

Aktuálne sa realizuje dokončovanie náterov stien, osádzanie dverí do SOS výklenkov, pokládka káblov v chodníkoch tunelových rúr a priečnych prepojení. Rozvinuté sú práce na montáži technologického vybavenia tunela – osádzanie ventilátorov, montáž rozvádzačov v priečnych prepojeniach, značenie núdzových východov.

Na tunelových portáloch sa dokončujú gabiónové obklady, montáž rímsových prefabrikátov a zábradlia. V prevádzkovej budove sa taktiež finišuje s montážou technológie – elektrických rozvodov, rozvádzačov, vzduchotechniky.

Priamym zhotoviteľom tunela je Združenie spoločností Doprastav, a.s. Bratislava a Metrostav a.s. Praha.

Tunel Čebrať

Súčasťou diaľničného úseku D1 Hubová – Ivachnová je dvojrúrový tunel Čebrať (1994 m).

V uplynulých mesiacoch boli diagnostikované rozsiahle problémy so stabilitou územia na západnom portáli tunela Čebrať a nadväzujúcom úseku diaľnice, ktoré si vyžadujú rozsiahle zmeny v technickom riešení. Z tohto dôvodu sú aj 30. 1. 2019 ešte stále práce na tomto tuneli pozastavené.

Zhotoviteľom stavby je združenie spoločností OHL ŽS, a.s., a Váhostav – SK, a.s.

Tunel Višňové

Najdlhší slovenský diaľničný tunel Višňové s dĺžkou 7,5 km je súčasťou úseku diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, ktorý je vedený južne od krajského mesta Žilina. Zhotoviteľom diaľničného úseku je združenie firiem Salini Impregilo S. p. A a Dúha, a.s.

Tunel Višňové bol prerazený v polovici roku 2018 po 40 mesiacoch razenia, pričom celková dĺžka razených tunelových rúr je 14 889 m. V nasledovnom období boli ešte ukončené razičské práce na všetkých 29 priečnych prepojeniach, čo predstavuje ďalších 1062 m. Betonáž sekundárneho ostenia prebiehala od oboch portálov, pričom v januári 2019 je ukončených celkom 9074 m hornej klenby, čo je viac ako 60 % dĺžky tunelových rúr.

Tunel Prešov

Tunel Prešov je jeden z diaľničných tunelov vo výstavbe na Slovensku a nachádza sa na úseku diaľnice D1 Prešov západ – Prešov juh. Trasa tunelovej časti juhozápadného obchvatu Prešova bude tvorená dvoma nezávislými tunelovými rúrami, STR bude dĺžky 2230,50 m, JTR dĺžky 2244,00 m. Razenie oboch rúr prebieha proti sebe z oboch portálov.

Raziace práce na východnom portáli sa začali dňa 1. 8. 2018 v STR a dňa 23. 8. 2018 bolo začaté razenie aj JTR. Výrub je členený horizontálne na kalotu, stupeň a dno, rozpájanie prebieha aj mechanicky, aj s použitím trhacích prác.

K 22. 1. 2019 bolo z východnej strany tunela Prešov vyrazených celkovo 1221 m (STR – 675 m, JTR – 546 m). Aktuálne prebieha razenie núdzového zálivu v STR. Razením z východného portálu sú zastihnuté prevažne pieskovce s tenkými vrstvami ílovcov. Kvalita horninového masívu umožňuje razenie s dĺžkou kroku max. 1,7 m. Razenie z východného portálu prebieha dovrchne v stúpaní 2,8 %.

Raziace práce zo západného portálu sa začali dňa 1. 8. 2018 v JTR a od 15. 8. 2018 sa začalo s razením aj v STR. Výrub je členený horizontálne na kalotu, stupeň a dno, rozpájanie prebieha aj mechanicky, aj s použitím trhacích prác. Razenie zo západného portálu prebieha úpadne v sklone 2,8 %.

K 22. 1. 2019 bolo zo západnej strany tunela Prešov vyrazených celkovo 1078 m (STR – 509 m, JTR – 569 m). Prirazení zo západného portálu sú zastihnuté prevažne ílovcové vrstvy s postupným zvyšovaním zastúpenia pískovcov. Kvalita horninového masívu umožňuje razenie s dĺžkou kroku max. 1,7 m.

Celú stavbu juhozápadného obchvatu Prešova realizuje Združenie D1 Prešov (Eurovia SK, a.s., Eurovia CS, a.s., Doprastav, a.s., Metrostav a.s., Metrostav Slovakia a.s.), tunel Prešov realizuje Metrostav a.s.

Tunely Diel a Milochov

Tunel Diel prechádza masívom vrchu Diel, ktorý tvorí centrálnu časť meandru Váhu v oblasti Nosickej priehrady. Tunel je navrhnutý v dĺžke 1082 metrov. Razenie tunela prebieha v masíve popod kúpele Nimnica. Západný portál je situovaný na okraji obce Nimnica, východný portál bude zrealizovaný v území lesa nad cestou druhej triedy II/507, ktorá vedie z Púchova do Považskej Bystrice po pravom brehu priehrady. Tunel Diel bude mať únikovú štôlňu, ktorá bude ústiť do priestoru východného portálu tunela.

Práce na primárnom ostení sa blížia k finále. Do prerážky tunela chýba posledných 30 m. Aby sa však táto očakávaná udalosť uskutočnila, je potrebné počkať do jari tohto roku, a to z dôvodu meškajúcich prác na východnom portáli tunela. Ku zdržaniu došlo z dôvodu úpravy projektu, resp. prispôsobeniu sa skutočnej geologickej skladbe prostredia.

V aktuálnom čase pokračujú prípravné práce na položenie dna tunela. Približne 1/3 dĺžky tunela bude mať na dne základové pásy a dosku vystuženú betónom s rozptýlenou výstužou, 2/3 budú so spodnou klenbou. Vykonáva sa profilácia primárneho ostenia a úprava jeho povrchu tak, aby sa mohol prebrať na započatie prác s hydroizoláciou. Na západnom portáli sa montuje debniaci vozeň na realizáciu sekundárneho ostenia.

Únikovej štôlni chýba k dátumu 15. 1. 2019 už len 30 metrov do jej prerazenia (obr. 6). Hneď ako sa tak stane, bude možné cez únikovú štôlňu vetrať celý hlavný tunel, čo je potrebné pri betonáži sekundárneho ostenia, a zároveň umožní prísun materiálu do tunela z východného portálu.

Na východnom portáli prebieha postupné odťažovanie masívu a realizácia stien portálovej jamy. Steny sú tvorené z mikropilót, na vrchu sú zmonolitnené do múrika s pohľadového betónu. Postupným odťažovaním masívu sú spevňované roznášacími železobetónovými prahmi, ktoré sú kotvené lanovými kotvami. Ďalej je potrebné klesnúť ešte o jednu úroveň, a potom bude možné začať vŕtať mikropilótový dáždnik tunela, pod ktorým sa vyrazí 20 metrov zvonku.

Tunel Milochov

Na preklenutie úpätia vrchu Stavná, južne od miestnej časti Horný Milochov mesta Považská Bystrica, je navrhnutý nový tunel Milochov. Projektovaná dĺžka tunela je 1861 metrov. Tunel bude mať jednu únikovú štôlňu, ktorá bude vyúsťovať v obci Milochov.

Raziace práce zo západného portálu zatiaľ nepokračujú. Zo západu je vyrazených 115 metrov v kalote, v plnom profile je vyrazených 105 metrov.

Práce z východného portálu pokračujú vo vystrojovacej triede Vc – razí sa pod mikropilótovým dáždnikom, čelba je spevnená sklolaminátovými svorníkmi, a v dne kaloty sa realizuje dočasná spodná klenba zo zváraných sietí a striekaného betónu. K 15. 1. 2019 je vyrazených 186,5 m.

V obci Horný Milochov bola dokončená odťažba svahu v priestore portálu únikovej štôlne. Realizuje sa príprava na začatie razenia. Z portálu sa bude raziť len prvých 10 m. Hlavná časť štôlne bude razená z tunela dovrchne.

Celú stavbu realizuje združenie Nimnica zložené zo spoločností Doprastav – TSS Grade – Subterra – EŽ Praha. Tunel Diel realizuje spoločnosť Tubau, a.s. a tunel Milochov spoločnosť Subterra a.s. Generálnym projektantom pre investora Železnice Slovenskej republiky je spoločnosť Reming Consult a.s.

AKTUALITY Z PODZEMNÍCH STAVEB V ČESKÉ A SLOVENSKÉ REPUBLICE
(stav ke konci 2018)

ČESKÁ REPUBLIKA

MODERNIZACE TRATI ROKYCANY – PLZEŇ

Tak už je to tady, dne 15. 11. byl zprovozněn jižní tunel stavby Modernizace trati Rokycany – Plzeň a ve dnech, kdy budete číst tuto informaci, by měl být již zprovozněn i tunel severní.

Při této příležitosti si dovolíme připomenout pár základních údajů o vlastní stavbě.

Samotná stavba začala předáním staveniště dne 9. 8. 2013. Po předání staveniště začal v místech nových přeložek stavby včetně ploch pro zařízení staveniště záchranný archeologický průzkum. Hlavně v místech budoucího zářezu před tunelem Homolka byl zaznamenaný výskyt významných nalezišť, a to až do hloubky cca 10 m. V důsledku těchto nálezů byl mimo jiné zpožděn návoz razicího štítu TBM minimálně o půl roku.

Ražba jižního tunelu začala 31. 1. 2015 a byla dokončena 7. 6. 2016. Trvala tedy déle než 16 měsíců, protože i geologie přinesla řadu překvapení. Po přesunutí razicího stroje byla ražba severního tunelu zahájena 27. 9. 2016 a dokončena 26. 9.2017. Ražba severního tunelu tedy trvala již jen 12 měsíců, a to zejména díky využití zkušeností z ražby jižního tunelu.

Modernizace trati Rokycany – Plzeň ale není jenom o ražbě nejdelšího tunelu v České republice. Začátek stavby byl situován v km 88,007 na konci Rokycan, v místech dálničního mostu nad Klabavou byla provedena první přeložka trati do nové stopy v celkové délce téměř jeden kilometr, dále potom rekonstrukce zastávky Klabava, stejně jako předělání zastávky Ejpovice na železniční stanici s kusou kolejí, která bude sloužit pro místní trať Ejpovice – Chrást u Plzně – Radnice.

Ze železniční stanice Ejpovice se potom dostáváme k druhé přeložce, která stávající trať zkrátí o cca 6 km. Na této přeložce byly vyraženy dva jednokolejné tunely dlouhé cca 4,150 m metodou TBM. V tunelu a na portálech bylo položeno přes 8,5 km pevné jízdní dráhy a téměř 4 km nové železniční tratě v nově vybudovaném zářezu. Tunely vycházejí na povrch v plzeňské části Doubravka, kde dochází k napojení na stávající trať. Zbývající 2 km trati byly ponechány ve stávající stopě. Zde byla zrekonstruována zastávka Doubravka a vybudovány tři železniční mosty, a to přes ulici Potoční, Mohylovou a ocelový most přes řeku Úslavu, za kterým rekonstruovaný úsek končí v km 102,155 podle nového staničení a 108,290 km podle staničení stávajícího. Na této kilometráži je právě vidět ono cca 6 km zkrácení trati, které by včetně zvýšené rychlosti na modernizovaném úseku mělo přinést 9 minutové zkrácení jízdy mezi Rokycany a Plzní.

Celkem zde bylo také postaveno nebo zrekonstruováno 13 propustků, 16 železničních mostů včetně tří podchodů a jeden silniční most včetně přeložky komunikace II. třídy. Součástí stavby je také úplné zrušení trati v úseku Plzeň Doubravka – Chrást u Plzně a zrušení jedné koleje v úseku Chrást u Plzně – Ejpovice.

Po celou dobu výstavby musel být zachován provoz minimálně po jedné traťové koleji, aby byl co nejméně ovlivněn železniční provoz.

Nyní je již téměř všechno hotovo a můžeme si tedy popřát jen šťastnou cestu.

KOLEKTOR HLÁVKŮV MOST

Stavbu provádí sdruženi firem Subterra a.s. a HOCHTIEF CZ a.s. Zadavatelem je Magistrát hl. m. Prahy. Jedná se o novostavbu kolektoru raženého (s použitím trhacích prací a mechanického rozpojovaní) i hloubeného (s kruhovým profilem hloubeni do 8 m), s technickými a kabelovými komorami a odbočnou větvi na Štvanickém ostrově. Nový kolektor je propojen se stávajícími kolektory na nábřeží L. Svobody (NLS), resp. na severním předmostí Hlávkova mostu (SPHM). Celková délka ražených úseků (hlavni trasa a komory) je cca 416 m, souhrnná hloubka čtyř šachet je přibližně 130 m.

Rok 2017 byl na této stavbě ve znamení ražeb na všech objektech. Následovalo vyčištění protikleneb a profilace primárního ostění. Současně se prováděla instalace organizovaných svodů, injektáže primárního ostění a montáže mezilehlých izolaci. Od října 2017 probíhaly práce na definitivním ostění hlavních tras mezi šachtami. Pro betonáž kleneb byla nasazena plně hydraulická elektricky posuvná ocelová forma délky 8 m. V dubnu byly dokončeny betonáže tras a postupně se provádělo def. ostění i na šachtách a technických komorách. Z toho 3 kruhové šachty byly zabetonovány kontinuální betonáží a čtvrtá eliptická betonáží po sekcích. Kompletně byla betonáž definitiv dokončena v srpnu 2018.

Souběžně s dokončováním definitivního ostění byly zahájeny práce na montáži ocelových konstrukcí v trasách, technických komorách a nakonec i v šachtách. V současné době (konec října) jsou ocelové konstrukce téměř dokončeny a byly zahájeny práce na montáži vnitřního vybavení kolektoru. To se skládá ze vzduchotechniky, šplhavého výtahu, měření a regulace, pomocného řídicího stanoviště a čerpací stanice. Tyto práce jsou taktéž před svým dokončením. Po nich budou následovat komplexní zkoušky veškerého vybavení a předání stavby. Z dalších prací byl kompletně namontován plynovod DN500, dokončena montáž kolejové dopravy s kolejemi S18 v podlaze kolektoru. Konečný termín předáni stavby je 21. 11. 2018.

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

TUNELY NA DIAĽNIČNEJ SIETI

Tunely Ovčiarsko a Žilina

Na úseku D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka s dĺžkou 13,2 km sa nachádzajú dva diaľničné dvojrúrové tunely: Ovčiarsko a Žilina.

Tunel Ovčiarsko s dĺžkou 2 367 m sa začal raziť 12.9.2014. Betonáž sekundárneho ostenia STR bola ukončená v októbri 2017 a  betonáž sekundárneho ostenia JTR v decembri 2017. V súčasnosti je v oboch tunelových rúrach a priečnych prepojoch zrealizovaná cementobetónová vozovka, pracuje sa ešte na zalievaní a úprave škár vo vozovke.

V STR prebieha odkrývanie zákrytových dosiek v rámci prípravy na montáž káblových rozvodov pre technologické vybavenie tunela, realizujú sa betonáže chodníkov pred priečnymi prepojkami a taktiež príprava podkladu stien pre realizáciu náterov. V JTR sa robí čistenie vrchlíka tunela pred nátermi a čistenie štrbinových žľabov.

Na západnom portáli prebieha ukladanie ríms a prefabrikovaných panelova spätné zásypy portálu. Pracuje sa aj na objektoch prevádzkovej budovy a protihlukovej steny. Na východnom portáli prebieha taktiež ukladanie prefabrikovaných panelov a spätné zásypy portálu, vrátane gabiónových košov a montáže odvodňovacích žľabov.

Tunel Žilina je 687 m dlhý dvojrúrový tunel na stavbe D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka. Na oboch tunelových rúrach je už ukončené aj sekundárne ostenie tunela na razenej aj hĺbenej časti, taktiež aj na priečnych prepojeniach. Slávnostné prerazenie JTR bolo 5.12.2016 a STR 9.2.2017.

V oboch tunelových rúrach vrátane priečnych prepojov je už kompletne položená cementobetónová vozovka, sú zrealizované aj nátery bočných stien v obidvoch tunelových rúrach.

V súčasnosti sa realizujú práce na montáži technologického vybavenia tunela. Na západnom portáli prebiehajú práce na montáži ríms obkladových múrov a  zásyp hĺbenej časti tunela, vrátane realizácie gabiónov.  Na východnom portáli sa realizuje odvodnenie spevnených plôch z betónových žľabov.

Priamym zhotoviteľom tunela je Združenie spoločností Doprastav, a.s. Bratislava a Metrostav a.s. Praha. 

Tunel Višňové

Na konci leta 2018 bol po 40 mesiacoch razenia prerazený najdlhší slovenský diaľničný tunel Višňové. Ako prvá bola 28. augusta 2018 prerazená južná tunelová rúra, prerazenie severnej rúry sa udialo o niekoľko dní neskôr. Celková dĺžka razených tunelových rúr je 14 889 m. Paralelne s razením tunelových rúr prebiehalo aj razenie priečnych prepojení. V tuneli je navrhnutých celkom 29 prepojení troch rôznych typov. Najmenší profil je určený pre unikajúce osoby, stredný umožňuje príjazd zásahových jednotiek a zároveň umiestnenie miestností s technologickým vybavením.a V najväčšom profile je okrem toho navrhnuté umiestnenie trafostaníc. V polovici októbra 2018 bolo prerazených celkom 28 z 29 priečnych prepojení. V súbehu s razením prebiehala tiež betonáž sekundárneho ostenia od oboch portálov, pričom je v polovici októbra 2018 ukončených celkom 8352 m hornej klenby, čo je približne 60% dĺžky tunelových rúr.

Tunel Višňové s dĺžkou 7,5 km je súčasťou úseku diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, ktorý je vedený južne od krajského mesta Žilina. Zhotoviteľom diaľničného úseku je združenie firiem Salini Impregilo S.p.A a Dúha, a.s.Zhotoviteľom stavby je združenie firiem Salini Impregilo S.p.A a Dúha, a.s..

Tunel Prešov

Tunel Prešov je ďalší diaľničný tunel vo výstavbe na Slovensku a nachádza sa na úseku diaľnice D1 Prešov západ – Prešov  juh. Tunel Prešov prechádza vrchom Malkovská hôrka, ktorý je tvorený flyšovými sedimentmi s rôzne zloženými subhorizonálne uloženými ílovcovými a pieskovcovými vrstvami.

Trasa tunelovej časti juhozápadného obchvatu Prešova bude tvorená dvoma nezávislými tunelovými rúrami, STR bude mať dĺžku 2 230,50 m a JTR  2 244,00 m. Medzi tunelovými rúrami je navrhnutých 8 priečnych prepojení na vytvorenie únikových  a prístupových ciest pre záchranné zložky.

Razenie tunela oboch rúr prebieha proti sebe z oboch portálov.

Za účasti zástupcov investora, zhotoviteľa a rímskokatolíckeho košického pomocného biskupa bolo dňa 23.8.2018 vykonané slávnostné požehnanie tunela a osadenie sochy svätej Barbory

Razenie tunela z východného portálu sa začala dňa 01.08.2018 severnou tunelovou rúrou a dňa 23.8.2018 sa začala  raziť JTR.  Razenie portálovej časti sa vykonávalo pod ochranou mikropilotového dáždnika. Razenie je členené horizontálne na kalotu, stupeň a dno. Rozpojovanie prebieha sčasti mechanicky, sčastis použitím trhacích prác.

K 30.9.2018 bolo z východnej strany tunela Prešov vyrazených celkovo 295 m (STR – 198 m, JTR – 97 m). Pri razení z východného portálu sú zastihnuté prevažne pieskovce pevnosti triedy R3 s tenkými vrstvami ílovcov pevnosti triedy R4.

Razenie tunela  zo západného portálu sa taktiež začalo dňa 1.8.2018 južnou tunelovou rúrou a  dňom 15.8.2018 sa začala raziť STR. V portálovej časti  sa razilo pod ochranou mikropilotového dáždnika. Razenie je členené horizontálne na kalotu, stupeň a dno, rozpájanie prebieha sčasti mechanicky, sčastis použitím trhacích prác.

K 30.9.2018 bolo zo západnej strany tunela Prešov vyrazených celkovo 323 m (STR – 125 m, JTR – 198 m). Pri razení zo západného portálu sú zastihnuté ílovcové a pieskovcové vrstvy s pevnosťou triedy R3 a R4.

Celú stavbu juhozápadného obchvatu Prešova realizuje Združenie D1 Prešov (EUROVIA SK, a.s., EUROVIA CS, a.s., Doprastav, a.s., Metrostav a.s., Metrostav Slovakia a.s.), tunel Prešov realizuje Metrostav a.s.

TUNELY NA ŽELEZNIČNEJ SIETI

Tunel Diel

Tunel Diel prechádza masívom vrchu Diel ktorý tvorí centrálnu časť meandru Váhu v oblasti Nosickej priehrady.  Tunel je navrhnutý ov dĺžke 1082 metrov. Razenie tunela prebieha v masíve popod kúpele Nimnica. Západný portál je situovaný na okraji obce Nimnica, východný portál bude zrealizsituovaný v území lesa nad cestou druhej triedy II/507, ktorá vedie z Púchova do Považskej Bystrice po pravom brehu priehrady. Tunel Diel bude mať únikovú štôlňu, ktorá bude ústiť do priestoru východného portálu tunela.

Raziace práce v tuneli sa postupne blížia k záveru. V kalote chýba vyraziť menej ako 100 metrov k východnému portálu. Geologické podmienky sa striedajú, mení sa tektonika a stupeň zvetraniae, jedno však ostáva nemenné, a to, že sa nachádzame v prostredí ílovcov. Boli začatéhájené profilačné práce a razenie výklenkov. V tuneli budú čistiace výklenky a združené výklenky, kde pribudnú hydranty. Pripravuje sa podklad pre spodné klenby, resp. dno tvorené základovými pásmi.

V plnom prúde je razenie únikovej štôlne. Z východného portálu je k dátumu 15.10.2018 vyrazených 35 metrov a z vnútra tunela 22 metrov z celkovej dĺžky 315 metrov.

Na východnom portáli prebieha postupné odťažovanie masívu a realizácia stien portálovej jamy. Steny sú tvorené z mikropilót, na vrchu sú zmonolitnené do múrika s pohľadového betónu, postupným odťažovaním masívu sú spevňované roznášacími železobetónovými prahmi, ktoré sú kotvené lanovými kotvami. Postupne sa otvára čelba tunelovej rúry a čelba únikovej štôlne, ktorá ústí na východný portál tunela.

Tunel Milochov

Na preklenutie úpätia vrchu Stavná, južne od miestnej časti Horný Milochov mesta Považská Bystrica, je navrhnutý nový tunel Milochov. Projektovaná dĺžka tunela je 1861 metrov. Tunel bude mať jednu únikovú štôlňu, ktorá bude vyúsťovať v obci Milochov.

Raziace práce zo západného portálu sú momentálne ukončené. V pláne organizácie výstavby sa neuvažovalo zo západného portálu raziť dlhší úsek, no momentálne z dôvodu meškania prác z východného portálu sa preveruje možnosť práce zo západu opäť spustiť práce a dobehnúť tak meškanie. Zo západu je vyrazených 115 metrov v kalote.

Práce z východného portálu postupujú pomaly, no iste. Pomocou delenej čelby v kalote na dve časti sa vyrazilo prevažne v ílovitých zeminách 106 metrov. Práce postupujú pod ochranou mikropilótového dáždnika a čelba je spevňovaná sklolaminátovými kotvami dĺžky 16 m. Po zlepšení zeminového prostredia a preverení konvergencií tunelového profilu sa prešlo do triedy razenia bez delenia kaloty. V celom profile kaloty spevnenej v dne dočasnou klenbou zo zváraných sietí a striekaného betónu sa k 15.10.2018 podarilo zrealizovať vyraziť 20 metrov. Rada monitoringu tunela na svojich pravidelných stretnutiach hodnotí a následne definuje postupy na každých ďalších 10 metrov, čo je jedna etapa pod jedným mikropilótovým dáždnikom.

V 41 kalendárnom týždni boli započaté práce na portáli únikovej štôlne, ktorý sa nachádza uprostred obce Horný Milochov. Postupuje sa odťažovaním zeminy a zabezpečovaním svahu striekaným betónom, zváranými sieťami a svorníkmi.

Celú stavbu realizuje združenie Nimnica zložené zo spoločností Doprastav – TSS Grade – SUBTERRA – EŽ Praha. Tunel Diel realizuje spoločnosť TUBAU, a.s. a tunel Milochov spoločnosť Subterra a.s. Generálnym projektantom pre investora Železnice Slovenskej republiky je spoločnosť REMING CONSULT a.s.

AKTUALITY Z PODZEMNÍCH STAVEB V ČESKÉ A SLOVENSKÉ REPUBLICE
(stav k červenci 2018)

ČESKÁ REPUBLIKA

MODERNIZACE TRATI ROKYCANY – PLZEŇ

Modernizace železniční trati Rokycany – Plzeň v délce cca 15 km zahrnující ejpovické tunely délky 2x4150 metrů se stavebně blíží nezadržitelně ke svému závěru.

V jižním tunelu jsou kompletně osazeny všechny kabelovody, požární suchovod a ze 2/3 je položena i pevná jízdní dráha. Jsou nataženy všechny kabelové trasy pro slabo- a silnoproud, zabezpečovací, sdělovací zařízení a vyzařovací kabel. Dále je montováno osvětlení tunelu a trakční vedení. V severním tunelu jsou kabelovody již také dokončeny a probíhá zde montáž kabelových tras.

Propojky jsou dokonce již plně technologicky vybaveny a bude zde docházet k postupnému oživování technologických celků. Ve střední části tunelu je na povrchu vybudováno energocentrum s plně vybavenou technologií.

Portál na rokycanské straně je již definitivně obložen gabiony a v zářezu probíhá obklad pilotových stěn pomocí desek. Na plzeňské straně jsou potom vybetonovány již oba tunelové portály.

Takto nově zmodernizovaná trať zkrátí tu původní ve své délce přibližně o 6100 metrů.

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

TUNELY NA DIALNIČNEJ SIETI

TUNELY OVČIARSKO A ŽILINA

Na úseku D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka s dĺžkou 13,2 km sa nachádzajú dva diaľničné dvojrúrové tunely: Ovčiarsko a Žilina.

Tunel Ovčiarsko s dĺžkou 2 367 m sa začal raziť 12.9.2014. Betonáž sekundárneho ostenia STR bola ukončená v októbri 2017 a betonáž sekundárneho ostenia JTR bola ukončená v decembri 2017. Kompletne zrealizované je aj sekundárne ostenie na všetkých 8 priečnych prepojeniach medzi STR a JTR. Momentálne prebiehajú práce na konštrukciách vozovky – sypanie štrkodrvy a pokládka cementovej stabilizácie. Realizuje sa tiež pokládka zákrytových dosiek na káblové kanály a šachty. Predpokladaný začiatok položenia cementobetónového krytu vozovky je 07/2018. Po jej položení a dostatočnom vytvrdnutí sa naplno rozbehnú práce na montáži technologických rozvodov a technologického vybavenia tunela. Taktiež prebiehajú dokončovacie práce na definitívnych úpravách tunelových portálov.  

Tunel Žilina je 687 m dlhý dvojrúrový tunel na stavbe D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka. Slávnostné prerazenie JTR bolo 05.12.2016 a STR 09.02.2017. Tunel Žilina je 687 m dlhý dvojrúrový tunel na stavbe D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka. Na oboch tunelových rúrach je už ukončené aj sekundárne ostenie tunela na razenej aj hĺbenej časti, taktiež aj na priečnych prepojeniach. Na oboch tunelových rúrach je už ukončené sekundárne ostenie tunela na razenej aj hĺbenej časti, taktiež aj na priečnych prepojeniach. V 26. týždni 2018 bola urobená pokládka cementobetónovej vozovky v oboch tunelových rúrach. Po dostatočnom vytvrdnutí betónovej vozovky budú pokračovať práce na osádzaní zákrytových dosiek v chodníkoch a realizácii technologického vybavenia tunela. Pokračujú tiež práce na definitívnych úpravách tunelových portálov – betonáž obkladových múrov. Priamym zhotoviteľom tunela je Združenie spoločností Doprastav, a.s. Bratislava a Metrostav a.s. 

TUNEL ČEBRAŤ

Súčasťou diaľničného úseku D1 Hubová – Ivachnová  je dvojrúrový tunel Čebrať (1994m). V uplynulých mesiacoch boli diagnostikované rozsiahle problémy  so stabilitou územia na západnom portáli tunela Čebrať a nadväzujúcom úseku diaľnice, ktoré si vyžadujú  rozsiahle zmeny v technickom riešení. Z tohto dôvodu sú aj 15.7.2018 ešte stále práce na tomto tuneli pozastavené. Zhotoviteľom stavby je združenie spoločností OHL ŽS, a.s., a Váhostav – SK, a.s.

TUNEL VIŠŇOVÉ

Najdlhší slovenský tunel Višňové s dĺžkou 7,5 km je súčasťou úseku diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, ktorý je vedený južne od krajského mesta Žilina. Zhotoviteľom diaľničného úseku je združenie firiem Salini Impregilo S.p.A a Dúha, a.s. Špecifikom tunela Višňové. Tunel s dvomi rúrami  v porovnaní s ostatnými tunelmi vo výstavbe, je stavebne náročnejší systém vetrania s vetracou šachtou a odsávaním dymu v prípade požiaru v dvoch oblastiach, cez šachtu a cez vetrací kanál v tuneli nad medzistropom v úseku pri východnom portáli.

Razenie tunela Višňové sa začalo v apríli v roku 2015 razením severnej tunelovej rúry od západného portálu. Po 38 mesiacoch razenia je od západného portálu začiatkom júla 2018 vyrazených 3054 m severnej tunelovej rúry a 2980 m južnej tunelovej rúry. Od východného portálu je v priaznivejších geologických podmienkach vyrazených 4070 m severnej tunelovej rúry a 4179 m južnej tunelovej rúry. Spolu je teda vyrazených 14284 m. Do ukončenia razenia tunelových rúr už zostáva preraziť len 602 m, pričom prerážka sa očakáva koncom augusta 2018. V súbehu s razením prebieha tiež betonáž sekundárneho ostenia od oboch portálov, pričom je začiatkom júla 2018 ukončených celkom 7352 m hornej klenby, čo je takmer 50% dĺžky tunelových rúr. Paralelne s razením tunelových rúr prebieha aj razenie priečnych prepojení. V tuneli je navrhnutých celkom 29 prepojení troch rôznych typov. Najmenší profil je určený pre unikajúce osoby, stredný umožňuje príjazd zásahových jednotiek a zároveň umiestnenie miestností s technologickým vybavením a v najväčšom profile je, okrem toho, navrhnuté umiestnenie trafostaníc. Na konci februára 2018 bolo prerazených alebo v štádiu razenia celkom 26 priečnych prepojení. Zhotoviteľom stavby je združenie firiem Salini Impregilo S.p.A a Dúha, a.s.

TUNEL PREŠOV

Tunel Prešov je diaľničný tunel vo výstavbe  a nachádza sa na úseku diaľnice D1 Prešov západ – Prešov  juh. Tunel Prešov prechádza vrchom Malkovská hôrka, ktorý je tvorený flyšovými sedimentmi s rôzne zloženými subhorizonálne uloženými ílovcovými a pieskovcovými vrstvami. Trasa tunelovej časti obchvatu Prešova bude tvorená dvoma nezávislými tunelovými rúrami, Severná tunelová rúra bude mať dĺžku 2 230,50 m a Južná tunelová rúra bude dlhá 2 244,00 m. Medzi tunelovými rúrami je navrhnutých 8 priečnych prepojení na vytvorenie únikových ciest a prístupových ciest pre záchranné zložky. Smerovo je trasa vedená v tvare predĺženého písmena „S“, zloženého z kruhových oblúkov,  prechodníc a s priamou časťou v strednej časti tunela. Tvar trasy umožňuje vhodné situovanie portálov vo vzťahu k morfológii terénu a taktiež zaisťuje vhodné svetelné pomery pri vjazde a výjazde z tunela. Vzájomná vzdialenosť osí tunelových rúr je premenlivá, pričom minimálna hodnota (osovo) je 29,0 m, resp. 30 m na oboch portáloch a maximálne 40,0 m v strednej časti trasy tunela. Výška nadložia dosahuje v strednej časti trasy až  100 m. Výškové vedenie oboch tunelových rúr je definované rovnomerným pozdĺžnym sklonom od západného portálu smerom k východnému portálu v sklone 2,80 %.

Nosná konštrukcia tunela je tvorená primárnym ostením s dočasnou statickou funkciou a následným sekundárnym ostením ako definitívnou nosnou konštrukciou. Razenie tunela bude realizované metódou NRTM s rozdelením do vystrojovacích tried. Výrub bude delený horizontálne a v menej priaznivom prostredí aj so spodnou klenbou. Plocha výrubu sa podľa vystrojovacích tried bude pohybovať od cca 80 m2 do 105 m2. Ochrana tunela pred podzemnou vodou je zaistená tzv. systémom dáždnikov (t. j. kombinácia plošnej hydroizolácie – fólia hrúbky min. 2mm, uložená medzi primárne a sekundárne ostenie hornej klenby, chránená geotextíliou s drenážnou fukciou) a pozdĺžnou drenážou za sekundárnym ostením. Hydroizoloačná fólia bude zároveň plniť funkciu sekundárnej ochrany pred účinkami bludných prúdov.

TUNELY NA ŽELEZNIČNEJ SIETI

TUNEL DIEL

Tunel Diel prechádza masívom vrchu Diel, ktorý tvorí centrálnu časť meandru Váhu v oblasti Nosickej priehrady.  Tunel je navrhnutý s dĺžkou 1082 metrov. Razenie tunela prebieha v masíve popod kúpele Nimnica. Západný portál je situovaný na okraji obce Nimnica, východný portál bude situovaný v území lesa nad cestou druhej triedy II/507, ktorá vedie z Púchova do Považskej Bystrice po pravom brehu priehrady.

Tunel Diel bude mať únikovú štôlňuvy úsťujúcu do priestoru východného portálu tunela. Práce vo vnútri tunela prebiehajú postupným razením v delenej čelbe na kalotu, stupeň a dno a zhotovovaním primárneho ostenia. Podmienky razenia sa od poslednej aktualizácie článku zhoršili. Došlo k zväčšeným konvergenciám, pričom sa následne prešlo z tretej vystrojovacej triedy do štvrtej. Z trhavinového razenia sa prešlo na strojné –tunelbagrom.

Geologická skladba je tvorená ílovcami rôzneho typu,ktoré sú zvetrané, tektonicky porušené, a len výnimočne zdravé. Pieskovce, ktoré sa mali v trase tunela na základe geologických predpokladov nachádzať, sa zatiaľ neobjavili.

K dátumu 20.6.2018 bolo v kalote vyrazených 765 m, čo sú ¾ z celkovej dĺžky tunela. Na východnom portáli prebieha postupné odťažovanie masívu a realizácia stien portálovej jamy. Steny sú vytvorené z mikropilót, na vrchu sú zmonolitnené do múrika z pohľadového betónu, a s postupným odťažovaním masívu sú spevňované roznášacími železobetónovými prahmi, ktoré sú kotvené lanovými kotvami. Postupne sa otvára čelba tunelovej rúry a čelba únikovej štôlne, ktorá vyúsťuje na východnom portáli tunela.

TUNEL MILOCHOV

Na preklenutie úpätia vrchu Stavná, južne od miestnej časti Horný Milochov – mestskej časti Milochov mesta Považská Bystrica, je navrhnutý nový tunel Milochov. Projektovaná dĺžka tunela je 1861 metrov. Tunel bude mať jednu únikovú štôlňu, ktorá bude vyúsťovať v obci Milochov. Raziace práce zo západného portálu sú momentálne zastavené a to z toho dôvodu, že projekt uvažoval s razením tunela z východného portálu. Pôvodne sa neuvažovalo s razením z oboch strán  a to pre  problémový vývoz rúbaniny cez obec Milochov. Preto sa po 115 metroch vyrazených v kalote zo západu čelba zastavila a tunel sa zabezpečil proti vstupu. Spustili sa však konečne práce na razení tunela z východného portálu.

Po otvorení a stabilizácii portálovej jamy sa pod ochranou dvojitého mikropilótového dáždnika začalo z razením v delenej čelbe. Čelba sa rozdelila v kalote na dve časti zvislou stenou tvorenou priehradovým nosníkom, striekaným betónom a oceľovými sieťami. Razí sa postupne v ľavej, objemovo menšej časti na dĺžku 10 metrov. Následne sa doberie pravá, väčšia časť. Po zrovaní čelieb sa zdemontuje zvislá stena a následne sa čelba zabezpečí sklolaminátovými kotvami a vŕta sa nový mikropilótový dáždnik pre ďalšiu etapu. K 27.6.2018 je týmto spôsobom vyrazených cca 26 metrov v kalote tunela. Dôvod takéhoto postupuspočíva v tom, že geologickú skladbutvorí deluviálna kamenito-ílovitá suť s úlomkami silno zvetraných prieskovcov, ďalej  piesčitý íl, strednej až vysokej plasticity, tuhej konzistencie, stredne uľahnutý ílovitý piesok a polygenetická suť.

Celú stavbu realizuje združenie Nimnica zložené zo spoločností Doprastav - TSS Grade - SUBTERRA - EŽ Praha. Tunel Diel realizuje spoločnosť TUBAU, a.s. a tunel Milochov spoločnosť SUBTERRA a.s.. Generálnym projektantom pre investora Železnice Slovenskej republiky je spoločnosť REMING CONSULT a.s.

AKTUALITY Z PODZEMNÍCH STAVEB V ČESKÉ A SLOVENSKÉ REPUBLICE
(stav k březnu 2018)

ČESKÁ REPUBLIKA

MODERNIZACE TRATI ROKYCANY – PLZEŇ

Po ukončení ražeb obou trub i propojek ejpovických tunelů jsou na stavbě první měsíce roku 2018 ve znamení betonářských a dalších dokončovacích prací.

V jižním tunelu se osazují kabelovody, kabelové šachty a požární suchovody, které pak po etapách výstavby překrývají betonové chodníky. V sousedním severním tunelu se zase pracuje na vybavení jeho dna, což zahrnuje instalaci vystrojovacích prvků, jako jsou odvodňovací potrubí, šachty a příčné svody. Na takto vybavené dno se zde potom vybetonuje deska tloušťky 40 cm.

V propojkách potupně probíhají činnosti směřující k získání stavební připravenosti pro dodavatele technologické části díla.

Stavba také úspěšně pokračuje i na svých portálových částech, kde na té rokycanské straně byl již vybetonován vlastní tunelový portál a na té plzeňské v lednu a únoru probíhala demontáž již posledních částí tunelovacího stroje jména Viktorie, které již také byly následně kompletně odvezeny, a to za účelem jeho dalšího využití.

Celkově lze tedy konstatovat, že celá stavba je v souladu s platným harmonogramem stavby a úspěšně spěje ke svému cíli tedy svému zprovoznění.

KOLEKTOR HLÁVKŮV MOST

Stavbu provádí sdruženi firem Subterra a.s. a HOCHTIEF CZ a.s. Zadavatelem je Magistrát hl. m. Prahy. Blíže se jedná o novostavbu kolektoru raženého (s použitím trhacích prací a mechanického rozpojovaní) i hloubeného (s kruhovým profilem hloubeni do 8 m), s technickými a kabelovými komorami a odbočnou větvi na Štvanickém ostrově. Novy kolektor bude propojen se stávajícími kolektory na nábřeží L. Svobody (NLS), resp. na severním předmostí Hlávkova mostu (SPHM). Celková délka ražených úseků (hlavni trasa a komory) je cca 416 m, souhrnná hloubka čtyř šachet je přibližně 130 m.

Rok 2017 byl na této stavbě charakteristický ražbami na všech objektech. Jako první v lednu technická komora TK103, v únoru hlavni kolektorová trasa a na konci března technická komora TK101. Postupně se ražby na hlavní kolektorové trase prováděly na třech čelbách současně a byly kompletně dokončeny 30. 9. 2017. Následovalo vyčištění protikleneb a profilace primárního ostění. Současně se prováděla instalace organizovaných svodů, injektáže primárního ostění a montáže mezilehlých izolací.

V říjnu 2017 byly zahájeny práce na definitivním ostění v úseku hlavni trasy mezi šachtami J101 a J102 a poté také klenby. Pro betonáž kleneb byla nasazena plně hydraulická elektricky posuvná ocelová forma délky 8 m. Současně byla instalována mezilehlá izolace v trase pod ostrovem Štvanice a v šachtě J104. Dalším betonovaným úsekem byla trasa mezi šachtou J102 a komorou TK103 ve dně i v klenbě. V současné době (polovina března 2018) jsou téměř dokončeny betonáže kolektorových tras. Šachta J104 je před dokončením a provádí se také izolace na šachtě J102. Dále je kompletně nainstalována výztuž klenby komory TK101 a montuje se bednicí forma. Dokončují se práce na definitivních konstrukcích napojení na stávající kolektory NLS a SPHM.

Z dalších prací bylo namontováno plynové potrubí DN500 cca v polovině délky kolektorových tras. Zahájeny jsou i práce na montáži kolejové dopravy s kolejemi S18 v podlaze kolektoru na trase mezi šachtami J101 a J102. Pro tuto trasu jsou také vyrobeny ocelové konstrukce, které se budou montovat v souběhu za kolejovou dopravou. Následovat budou práce na objektech a provozních souborech pro zajištění provozu kolektoru. Konečný termín předáni stavby je 31. 10. 2018.

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

TUNELY NA DIAĽNIČNEJ SIETI

TUNEL SVRČINOVEC

Tunel Svrčinovec je jednorúrový tunel dĺžky 420 m nachádzajúci sa na úseku diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité. Súbežne s hlavnou tunelovou rúrou je prerazená úniková štôlňa. Tunel bol daný do predčasného užívania 10. 6. 2017 v rámci spojazdnenia úseku D3 Svrčinovec – Skalité v polovičnom profile (s jednou tunelovou rúrou).

TINEL POĹANA

Tunel Poľana je jednorúrový tunel dĺžky 898 m nachádzajúci sa na úseku diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité. Súbežne s hlavnou tunelovou rúrou je prerazená úniková štôlňa. Tunel bol daný do predčasného užívania 10. 6. 2017 v rámci spojazdnenia úseku D3 Svrčinovec – Skalité v polovičnom profile.

TUNEL ŽILINA

Tunel Žilina je 687 m dlhý dvojrúrový tunel na úseku D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka. S razením tunela sa začalo 5. 11. 2014. Na oboch tunelových rúrach je ukončené sekundárne ostenie tunela tak na razenej, ako aj na hĺbenej časti, a taktiež aj na priečnych prepojeniach.

V súčasnom období sa realizujú hlavne dokončovacie práce v oboch tunelových rúrach – ukladanie obrubníkov, montáž štrbinových žľabov, odvodnenie tunela, odvodnenie vozovky. Na predportálových úsekoch sa vykonávajú práce, ktoré sú nevyhnutné pre realizáciu zemnej pláne a stavebnú pripravenosť na začiatok betonáže cementobetónového krytu vozovky. Sú to hlavne káblové šachty a káblovody, požiarny vodovod, osadenie havarijnej nádrže pre odvodnenie vozovky tunela, základy obkladových múrov definitívnej úpravy portála, rozbieha sa aj montáž technologického vybavenia tunela v JTR.

TUNEL OVČIARSKO

Tunel Ovčiarsko je dvojrúrový tunel budovaný v rámci stavby D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka. Severná tunelová rúra má dĺžku 2360 m južná tunelová rúra má dĺžku 2367 m. Betonáž sekundárneho ostenia STR bola ukončená v októbri 2017. Betonáž sekundárneho ostenia JTR bola ukončená v decembri 2017

Zároveň je zrealizované kompletné sekundárne ostenie na všetkých ôsmich priečnych prepojeniach medzi STR a JTR.

Momentálne prebiehajú dokončovacie práce na vnútorných konštrukciách STR a JTR – ukladanie obrubníkov, štrbinových žľabov, oprávky povrchov, nátery stien a vrchlíka. Súbežne sa realizujú práce na inžinierskych sieťach a budovách v predportálových častiach ZP a VP. Ide hlavne o káblové šachty, káblovody, požiarny vodovod, havarijnú nádrž, prevádzkové budovy, kanalizáciu požiarneho vodovodu a práce na definitívnych úpravách ZP a VP (obkladové a oporné múry).

TUNEL VIŠŇOVÉ

Najdlhší slovenský tunel Višňové je súčasťou úseku diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala s celkovou dĺžkou 13,5 km, ktorý je vedený južne od krajského mesta Žilina. Tunel dĺžky približne 7,5 km je budovaný v plnom profile s dvomi tunelovými rúrami. Zhotoviteľom diaľničného úseku je združenie firiem Salini Impregilo S.p.A a Dúha, a.s. Špecifikom tunela Višňové, v porovnaní s ostatnými tunelmi vo výstavbe, je stavebne náročnejší systém vetrania s vetracou šachtou a odsávaním dymu v prípade požiaru v dvoch oblastiach, cez šachtu a cez vetrací kanál v tuneli nad medzistropom v úseku pri východnom portáli. Tunel by mal byť stavebne aj technologicky ukončený a otvorený spolu s diaľničným úsekom v roku 2020.

Razenie tunela Višňové sa začalo v apríli v roku 2015 razením severnej tunelovej rúry od západného portálu. Práce na prvých úsekoch severnej tunelovej rúry boli ešte vykonávané Novou rakúskou tunelovacou metódou, kým materiálové a strojné zabezpečenie umožnilo zhotoviteľovi prejsť na metódu razenia ADECO-RS. Od augusta 2015 už začali práce metódou ADECO-RS a v nasledovných mesiacoch postupne nabiehali na štyroch čelbách tunelových rúr od oboch portálov, ako aj na dvoch čelbách nových úsekov odvodňovacej štôlne. Po 35 mesiacoch razenia je od západného portálu na konci februára 2018 vyrazených 2780 m severnej tunelovej rúry a 2576 m južnej tunelovej rúry. Od východného portálu je v celkovo priaznivejších geologických podmienkach vyrazených 3628 m severnej tunelovej rúry a 3591 m južnej tunelovej rúry. Spolu je teda vyrazených 12576 m, čo predstavuje takmer 85 % dĺžky razených tunelových rúr. Do ukončenia razenia tunelových rúr ešte zostáva preraziť 2310 m. V súbehu s razením prebieha tiež betonáž sekundárneho ostenia od oboch portálov, pričom je na konci februára 2018 ukončených celkom 5186 km hornej klenby, čo je takmer 35 % dĺžky tunelových rúr.

Paralelne s razením tunelových rúr prebieha aj razenie priečnych prepojení. V tuneli je navrhnutých celkom 29 prepojení troch rôznych typov, najmenší profil je určený pre unikajúce osoby, stredný umožňuje príjazd zásahových jednotiek a zároveň umiestnenie miestností s technologickým vybavením a v najväčšom profile je, okrem toho, navrhnuté umiestnenie trafostaníc. Na konci februára 2018 bolo prerazených alebo v štádiu razenia celkom 23 priečnych prepojení. Pokračuje tiež výstavba vetracej šachty betonážami sekundárneho ostenia, keď je hotových 94 m ostenia, a betonážami sekudárneho ostenia vetracieho kanálu spájajúceho šachtu a tunelové rúry.

TUNELY NA MODERNIZOVANEJ ŽELEZNIČNEJ TRATI

TUNEL DIEL

Prechádza masívom vrchu Diel, ktorý tvorí centrálnu časť meandru Váhu v oblasti Nosickej priehrady. Tunel je navrhnutý o dĺžke 1082 metrov. Razenie tunela prebieha v masíve popod kúpele Nimnica. Západný portál je situovaný na okraji obce Nimnica, východný portál bude zrealizovaný v území lesa nad cestou druhej triedy II/507, ktorá vedie z Púchova do Považskej Bystrice po pravom brehu priehrady. Tunel Diel bude mať únikovú štôlňu, ktorá bude ústiť do priestoru východného portálu tunela.

Práce na samotnom západnom portáli tunela sú dočasne ukončené. Pokračovať budú až po zhotovení tunelovej rúry. Západný portál je momentálne základňou pre práce prebiehajúce v tunelovej rúre. Postup razenia tunela prebieha kontinuálne. Vyrazí sa určitý úsek v kalote, následne sa doberie stupeň a dno. V súčasnosti už prebieha len trhavinové razenie, v čase tejto aktuality vo vystrojovacej triede č. 3 na dĺžku záberu do max. 3,0 metra. Každým dňom očakávame prechod do triedy 2, čo podmieňuje prechod z ílovcov do pieskovcov. K dátumu 27. 2. 2018 bolo vyrazených 384 metrov tunela a po stránke geológie sme sa nachádzali v zdravom ílovci triedy R3.

Na východnom portáli pokračuje výstavba prístupovej komunikácie záverečnými úrovňami gabiónového oporného múru, do vozovky sa kladie systém odvodnenia pre samotný tunel a portálovú časť, betónuje sa atika pre umiestnenie zvodidla zábradlia. Prebiehajú vytyčovacie práce pre zahájenie výkopových prác samotných portálových jám.

TUNEL MILOCHOV

Na preklenutie úpätia vrchu Stavná, južne od miestnej časti Horný Milochov – mestskej časti Milochov mesta Považská Bystrica, je navrhnutý nový tunel Milochov. Projektovaná dĺžka tunela je 1861 metrov. Tunel bude mať jednu únikovú štôlňu, ktorá bude vyúsťovať v obci Milochov.

Raziace práce zo západného portálu tunela sa úspešne rozbehli. Razí sa pod ochranou mikropilótového dáždnika na delenú čelbu (kalotu, stupeň, dno). K dátumu 27. 2. 2018 bolo vyrazených 39,5 metra a geologickú skladbu tvorili zvetrané a tektonicky porušené ílovce s blokmi zvetraných pieskovcov, ktoré od vrchu postupne vytláčajú veľké bloky zdravých pieskovcov.

Na východnom portáli bola dokončená realizácia spevnenia podložia tryskovou injektážou, prebehli zabezpečovacie práce čelnej steny zhotovením druhého radu mikropilótového dáždnika, do masívu za čelbou sa vyvŕtali dodatočné odvodňovacie vrty na zníženie očakávanej hladiny podzemnej vody, masív sa ďalej celý spevnil sústavou sklolaminátových kotiev (obr. 5). Na základe zmenovej dokumentácie sa začalo s výrobou štvorprútových priehradových nosníkov pre delenú čelbu. Čelba bude rozdelená na čtyri časti, dve v kalote a dve v združenom stupni a dne. So začiatkom razenia sa uvažuje v druhej polovici marca 2018.

Celú stavbu realizuje združenie Nimnica zložené zo spoločností Doprastav – TSS Grade – SUBTERRA – EŽ Praha. Tunel Diel realizuje spoločnosť TUBAU, a.s. a tunel Milochov spoločnosť Subterra a.s. Generálnym projektantom pre investora Železnice Slovenskej republiky je spoločnosť REMING CONSULT a.s.