Aktuality z podzemních staveb v České a Slovenské republice

home > Aktuality > Aktuality z podzemních staveb v České a Slovenské republice

Aktuality z podzemních staveb v České a Slovenské republice uveřejňované na této stránce zachycují stav staveb k uvedenému datu. S určitým zpožděním, které je způsobeno nutným časem pro přípravu časopisu do tisku, jsou tyto aktuality publikovány v nejbližším čísle časopisu Tunel.

AKTUALITY Z PODZEMNÍCH STAVEB V ČESKÉ A SLOVENSKÉ REPUBLICE
(stav k říjnu 2020)

ČESKÁ REPUBLIKA

METRO D – NOVÁ LINKA PRAŽSKÉHO METRA

Projekt metra D formou geologického průzkumu dospěl do fáze, kdy plánované činnosti na prvních dvou lokalitách ze čtyř již byly dokončeny. Na dokončených lokalitách tedy na lokalitě PAD1b (Metrostav a.s.) a lokalitě OL1 (STRABAG a.s.) proto v těchto chvílích probíhá vyhodnocování zastižených výsledků geologického průzkumu a geotechnických měření, v tomto kontextu jsou zde zpracovávány i závěrečné zprávy. Od srpna 2020 jsou pak dále obě lokality již sledovány a obsluhovány pouze z pohledu zabezpečení a údržby podzemního díla a ostrahy staveniště.

Společnostem INSET a GeoTec-GS, které se věnují pasportizaci a průběžnému sledování celkem 59 podzemních a povrchových objektů, byl na základě získaného souhlasu vlastníka nově zpřístupněn objekt budovy GEMINI Pankrác, na kterém tak již také mohla být těmito společnostmi provedena základní pasportizace. U všech sledovaných objektů se také připravuje průběžná aktuální repasportizace, která bude reagovat na postup prováděných prací v podzemí plynoucích z probíhajících ražeb.

V současné době tedy práce v podzemí probíhají v dotčeném úseku Pankrác – Olbrachtova již jenom na dvou zbývajících lokalitách PAD4 (Metrostav a.s.) a VO-OL (HOCHTIEF CZ a. s.) a soustředí se zejména na ražbu horizontálních štol a tunelů a pokusné chemické injektáže. Na lokalitě VO-OL má společnost Hochtief vyraženo již více než 180 m průzkumné štoly, na lokalitě PAD4 se pak společnost Metrostav kromě probíhajících ražeb věnuje také právě aplikaci a vyhodnocení užitnosti chemických injektáží v daném geologickém prostředí. Tyto zbylé dvě lokality by podle platného harmonogramu měly být dokončeny v létě 2021.

Samostatnou a jistě velmi důležitou a sledovanou kapitolou je měření dnes provozovaných staničních a k nim přilehlých traťových tunelů stávající stanice Pankrác Metra C, s kterou jsou prováděné ražby štol geologického průzkumu v přímém kontaktu. Vyhodnocování dat z těchto měření a jejich interpretaci v interakci s prováděnými ražbami má na starosti za tímto účelem zřízená Rada monitoringu (RAMO). Jedním z výsledků činnosti RAMO je i identifikace nutnosti výměny ražbou dotčeného vodovodního řadu DN400 v ulici Na Strži, kde došlo k poklesu stávajícího potrubí nad projektem určené hodnoty jím předpokládaného varovného stavu.  

Veřejná soutěž na výběr zhotovitele prvního navazujícího provozního úseku Pankrác – Olbrachtova (stavební část) a na dodavatele komplexního geomonitoringu stejného úseku stavby stále probíhá. Proces obou výběrových řízení však byl zpochybněn podáním námitky k ÚOHS, který nyní zkoumá jejich oprávněnost v očekávání vydání následného závazného rozhodnutí.

I v rámci stavebního řízení pro získání hlavního stavebního povolení byly podané námitky stěžovatele, které byly usnesením obou dotčených ministerstev zamítnuty. S přihlédnutím k výše uvedeným skutečnostem je tak aktuálním předpokladem pro zahájení stavby metra D v úseku Pankrác – Olbrachtova jaro 2021.

V navazujících činnostech potom obstaravatel zadavatele společnost Inženýring dopravních staveb pokračuje i v administraci žádosti vedoucí k získání stavebního povolení pro stavbu dalšího navazujícího provozního úseku Olbrachtova – Nové Dvory s přístupovými tunely z lokality Písnice. Přejme tedy výstavbě trasy metra D i nadále hodně štěstí a dobrou kondici.

Nové železniční tunely na IV. železničním koridoru

V rámci stavby „Modernizace trati Sudoměřice – Votice“ se budují dva nové železniční tunely. Oba tunelu jsou raženy Novou rakouskou tunelovací metodou. Investorem stavby je Správa železnic, státní organizace a zhotovitelem stavby společnost OHL ŽS, a.s.

Tunel Mezno

Tunel Mezno je ražený železniční dvoukolejný tunel celkové délky 840 m, z toho ražená část tvoří 768 m, navazující hloubená část u vjezdového portálu má délku 48 m a u výjezdového portálu 24 m.

K 20. 10. 2020 je tunel vyražen v profilu kaloty a opěří včetně bezpečnostních výklenků. Dále probíhá dobírka dna (protiklenby) v úseku délky 288 m od vjezdového portálu, který bude opatřen celoplošnou izolací za účelem ochrany zdrojů pitné vody v blízkosti tunelu. Od výjezdového portálu jsou realizovány práce na sekundárním ostění. Celkový počet tunelových pásů délky 12 m je 70, z toho 2 + 4 jsou součástí hloubených tunelů. Všechny tunelové pásy jsou navrženy jako vyztužené. Pro mezilehlou deštníkovou hydroizolaci je použita PVC fólie Mapeplan TU WL 2,2 mm, v úseku s celoplošnou izolací je použita fólie tl. 3,2 mm. Minimální tloušťka ostění z betonu C 30/37 XF1 XA1 v raženém tunelu je 400 mm a v hloubených úsecích 600 mm z betonu C 30/37 XA2 XF3. Tunel je vybaven podélným systémem středních a bočních drenáží.

Tunel Deboreč

Tunel Deboreč je ražený železniční dvoukolejný tunel celkové délky 660 m, z toho ražená část tvoří 562 m a navazující hloubené části u obou portálů mají délku 49 m.

Tunel je v celé délce vyražen a zajištěn primárním ostěním. Aktuálně probíhají práce na realizaci sekundárního ostění směrem od výjezdového portálu a betonáž vjezdového hloubeného tunelu. Celkový počet tunelových pásů délky 12 m je 55, z toho 4 + 4 jsou součástí hloubených tunelů, 10 tunelových pásů v úseku s příznivou geologií je nevyztužených. Jako mezilehlá deštníková hydroizolace je použita PVC fólie Sikaplan WP 1100-22HL2 tloušťky 2,2 mm. Minimální tloušťka ostění z betonu C 30/37 XC1 XF1 XA2 v raženém tunelu je 320, resp. 420 mm v úseku se spodní klenbou. V úseku průchodu tektonickou poruchou je použit beton C 50/60 XC1 XF1 XA2. V hloubených úsecích je tl. ostění 600 mm z betonu C 30/37 XC1 XA2 XF3. Tunel je vybaven podélným systémem středních a bočních drenáží.

Železniční tunel Zvěrotice

Dvoukolejný železniční tunel Zvěrotice délky 370 m na traťovém úseku Soběslav – Doubí je součástí IV. železničního koridoru spojujícího po dokončení Prahu s Českými Budějovicemi a dále s rakouským Lincem. Stavba se nachází v těsné blízkosti města Soběslav a trasy dálnice D3.

Výstavba probíhá proudově od vjezdového portálu. Tunel je vzhledem k nízkému nadloží prováděný v otevřené stavební jámě hloubky až 15 m. Geologické poměry v trase tunelu vyžadují rozdílný způsob zajištění stability stavební jámy. V portálových oblastech v dobrých geotechnických podmínkách je stavební jáma prováděna jako svahovaná. První etáž stavební jámy chrání proti povětrnostním vlivům protierozní matrace, druhá a třetí etáž prováděná v horninách pevnostní třídy R4–R3 je stabilizovaná stříkaným betonem se sítí. Horninový masiv na bocích druhé a třetí etáže vyztužují tyčové kotvy typu SN délky 4 m. Dno stavební jámy v tomto úseku tvoří navětralé až zdravé pararuly. Střední část stavební jámy tvoří silně zvětralé horniny, které mají ve dně jámy charakter jílů. Její stabilitu zajišťují pilotové podzemní stěny kotvené ve třech úrovních lanovými předpjatými kotvami. Proto bude v tomto úseku použit tunel se spodní klenbou, jejíž vrchol bude 11,6 m pod korunou pilotové stěny.

Po úplném vyhloubení stavební jámy z ní bude vytěženo 133 000 m3 horniny. Pro uložení zásypového materiálu slouží deponie viditelná na levé straně stavební jámy.

Dne 19. 5. 2020 byla zahájena betonáž podkladních betonů základových pásů tunelového ostění. Po vybetonování téměř 100 m dlouhého úseku podkladních betonů byl 3. 6. 2020 pro betonáž připraven první základový pás portálového bloku ostění. Dne 25. 8. 2020 proběhla betonáž prvního bloku klenby ostění a do 17. 10. 2020 je vybetonováno 5 bloků klenby tunelu o celkové délce 50 m. Stavbu tunelu provádí subdodávkou firma HOCHTIEF CZ pro „Sdružení Soběslav – Doubí“ tvořené firmami Strabag, Eurovia a Metrostav. Autorem realizační dokumentace tunelu je firma SAGASTA.

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

Tunely na diaľničnej sieti

Tunely Ovčiarsko a Žilina

Úsek diaľnice D1 tvorí južný obchvat Žiliny v celkovej dĺžke 11,320 km. Úsek sa začína v Hričovskom Podhradí v križovatke diaľnic D1 a D3 a končí v mieste napojenia na plánovanú križovatku Lietavská Lúčka, a v nej na privádzač Lietavská Lúčka – Žilina. Ide o jeden z technicky najnáročnejších úsekov, ktorý bude z veľkej časti vedený nadzemnými estakádami a v dvoch tuneloch (Ovčiarsko – 2 367 m, Žilina – 687 m).

Stavebníkom a zároveň budúcim správcom diaľničného úseku a oboch tunelov je Národná diaľničná spoločnosť, a. s. Dobudovaním diaľnice D1 pri Žiline sa vytvoria podmienky k odľahčeniu dopravy na cestách I/18 a I/64, čo výrazne prispeje k zníženiu negatívnych vplyvov dopravy na životné prostredie v meste Žilina a v obci Lietavská Lúčka.

Výstavba oboch tunelov je vo finálnej fáze – k sledovanému obdobiu prebieha odstraňovanie vád a nedorobkov z preberacích konaní na jednotlivých stavebných objektoch, realizácia ostatných stavebných prác v zmysle Pokynov na zmenu vydaných STD. V mesiaci september boli vykonané na tuneloch Ovčiarsko a Žilina individuálne funkčné skúšky vetrania, ako aj dymové skúšky.

V období 12. 10. 2020 – 21. 10. 2020 prebiehajú komplexné skúšky technologického vybavenia tunelov a ISD celej stavby riadením z existujúcich prevádzkovo-technologických objektov. V rámci komplexných skúšok budú vyskúšané dopravno-prevádzkové stavy prislúchajúce k premenným dopravným značkám, stavové prechody, ako aj „tunelreflexy“, t. j. reakcie technológie tunelov na zaznamenané incidenty v obidvoch tuneloch.

Zároveň, v úzkej súčinnosti so zložkami Integrovaného záchranného systému, prebieha príprava taktického cvičenia v tuneloch Ovčiarsko a Žilina, ktoré by malo byť zorganizované v priebehu decembra 2020. Predpokladaný termín odovzdania predmetného úseku motoristickej verejnosti je koniec roka 2020. Zhotoviteľom diaľničného úseku D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka je združenie Ovčiarsko (Doprastav, a.s. – líder združenia, Váhostav-SK, a. s. – člen, Strabag, s. r. o. – člen, Metrostav, a.s. – člen).

Tunel Prešov

Tunel Prešov je diaľničný tunel vo výstavbe na Slovensku a nachádza sa na úseku diaľnice D1 Prešov západ – Prešov juh. Trasa tunelovej časti juhozápadného obchvatu Prešova bude tvorená dvoma nezávislými tunelovými rúrami, severná tunelová rúra bude dĺžky 2 230,5 m a južná tunelová rúra bude dĺžky 2 244,0 m.

Počas uplynulého obdobia, keď sa uvoľnili opatrenia vyhlásené vládou SR, resp. Úradom verejného zdravotníctva SR v súvislosti s rizikom šírenia nákazy koronavírusu, sa práce na tuneli Prešov znovu rozbehli, a to s enormným nasadením, aby zhotovitelia čo najviac dobehli zmeškanie z dôvodu nemožnosti nasadiť na pracovisku zahraničných pracovníkov počas obmedzení cezhraničného styku.

V priebehu prázdninových mesiacov sa podarilo dokončiť sekundárne ostenie hĺbených tunelov, štrbinové žľaby a kábelovody v oboch tunelových rúrach, zrealizovať nátery v severnej tunelovej rúre na 100 %, ale v južnej tunelovej rúre bolo možné pre obmedzenie spôsobené klimatickými podmienkami, dokončiť nátery iba vrchnej časti ostenia. Tieto práce boli nutné pre začatie montáže technológií na ostenie tunela. Ku koncu septembra boli vo vrchlíku tunela dokončené závesné rošty a lávky na inštaláciu káblových vedení v rozsahu viac ako 80 %.

Okrem prác na náteroch sa pracovalo aj na dokončení podkladných vrstiev vozovky v severnej tunelovej rúre, kde bolo do polovice októbra položených cca 14 000 m3 štrkových vrstiev a cca 4 000 m3 cementovej stabilizácie. Zostavy mechanizmov na pokládku štrkov a cementovej stabilizácie sa v októbri presunuli do južnej tunelovej rúry a teraz prebieha príprava na začatie pokládky cementobetonového krytu vozovky v severnej tunelovej rúre. Pokiaľ budú v nadchádzajúcom období trvať priaznivé klimatické podmienky, budú cementobetonová vozovka a nátery oboch tunelových rúr dokončené do vianočných sviatkov.

Posledné tri mesiace boli plánované operácie na logistiku a koordináciu prác v tunelových rúrach veľmi náročné, kedy sa doba prác šiestich mesiacov musela vmestiť do štyroch mesiacov. Nasadenie všetkých pracovných kapacít boli podriadené betonáži cementobetonového krytu vozovky v tomto roku. Celú stavbu juhovýchodného obchvatu mesta Prešova realizuje združenie D1 Prešov (EUROVIA SK a.s., EUROVIA CS a.s., Doprastav a.s., Metrostav a.s., Metrostav Slovakia a.s.), tunel Prešov realizuje spoločnosť Metrostav a.s.

Tunel Bikoš

Tunel Bikoš s dvomi rúrami a dĺžkou 1155 m je súčasťou 4,3 km dlhého úseku rýchlostnej cesty R4 Prešov, severný ochvat, I. etapa, budovaného v plnom profile. Razenie oboch tunelových rúr od severného portálu tunela sa začalo v priebehu mája 2020, pričom slávnostné začatie prác za účasti predstaviteľov štátnych a miestnych inštitúcií sa konalo 5. júna 2020. V októbri 2020 raziace práce pokračujú v oboch tunelových rúrach, keď je v západnej tunelovej rúre vyrazených viac ako 500 m a vo východnej tunelovej rúre viac ako 450 m kaloty tunela. Obe tunelové rúry budú prakticky v celej dĺžke vyrazené od severného portálu. Zhotoviteľom stavby je združenie spoločností Váhostav-SK, a.s. a TuCon, a.s. Predpokladané ukončenie rýchlostnej cesty a jej uvedenie do prevádzky sa očakáva na jar 2023.

Tunel Čebrať

Súčasťou diaľničného úseku D1 Hubová – Ivachnová bude dvojrúrový tunel Čebrať s dĺžkou 3680 m. V predošlých rokoch boli diagnostikované rozsiahle problémy so stabilitou územia na západnom portáli tunela Čebrať a nadväzujúcom úseku diaľnice, ktoré si vyžiadali rozsiahle zmeny v technickom riešení, ktoré museli byť znovu posúdené v procese EIA a následne povolené v zmysle stavebného zákona. V októbri 2020 stále prebieha razenie tunelových rúr od východného portálu v rámci projektu geologickej úlohy. Vyrazených je už viac ako 3000 m. Prípravné práce pre razenie tunelových rúr od západného portálu budú môcť začať až po vydaní stavebného povolenia, ktoré sa očakáva začiatkom roku 2021. Zhotoviteľom stavby je združenie spoločností OHL ŽS, a.s., a Váhostav-SK, a.s.

Tunel Višňové

Najdlhším slovenským diaľničným tunelom má byť tunel Višňové s dĺžkou 7500 m, ktorý je súčasťou úseku diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, vedeného južne od krajského mesta Žilina. Obe rúry tunela Višňové boli prerazené v auguste 2018, po 40 mesiacoch razenia. Betonáž sekundárneho ostenia je hotová na viac ako 60 % dĺžky tunela.

V polovici roku 2019 boli práce na tuneli, ako aj na súvisiacom diaľničnom úseku ukončené na základe dohody medzi objednávateľom, Národnou diaľničnou spoločnosťou a zhotoviteľom, združením Salini Impregilo – Dúha. Koncom januára 2020 bolo vyhlásené verejné obstarávanie prác súvisiacich s pokračovaním a dokončením stavby diaľnice, pričom tieto zahŕňajú aj dokončenie stavebnej časti tunela Višňové. Výber zhotoviteľa je realizovaný formou súťažného dialógu, pričom po ukončení výberu uchádzačov boli k ďalšej účasti v dialógu v auguste 2020 prizvaní traja uchádzači. V jesenných mesiacoch roku 2020 sa uskutočnila obhliadka stavby uchádzačmi a prebiehajú prvé kolá dialógu. Ukončenie výberového procesu sa očakáva v prvej polovici roku 2021.

Železničné tunely Diel a Milochov

Tunel Diel

Tunel Diel prechádza masívom vrchu Diel, ktorý tvorí centrálnu časť meandru Váhu v oblasti Nosickej priehrady. Tunel je navrhnutý v dĺžke 1082 metrov. Razenie tunela prebiehalo v masíve popod kúpele Nimnica. Západný portál je situovaný na okraji obce Nimnica, východný portál  sa realizuje v území lesa nad cestou druhej triedy II/507, ktorá vedie z Púchova do Považskej Bystrice po pravom brehu toku Váhu v oblasti Nosickej priehrady. Tunel Diel má prerazenú únikovú štôlňu, ktorá ústí do priestoru východného portálu tunela.

O tuneli Diel na tomto mieste napíšeme pár slov poslednýkrát, a to z čistého dôvodu: tunel je dokončený a premávajú cezeň už vlaky. Stalo sa tak 17. 9. 2020. Pribudol tak k Tureckému Vrchu (rok sprevádzkovania 2012) druhý hotový tunel na modernizovanej trati z Bratislavy do Žiliny.

Tunel Milochov

Na preklenutie úpätia vrchu Stavná, južne od miestnej časti Horný Milochov mesta Považská Bystrica, je navrhnutý nový tunel Milochov. Projektovaná dĺžka tunela je 1861 m. Tunel má jednu únikovú štôlňu, ktorá vyúsťuje v obci Horný Milochov.

Od predošlého čísla časopisu Tunel sa aj na stavbe tunela Milochov diali viaceré udalosti. V pondelok 7. septembra bol tunel za účasti ministra dopravy Andreja Doležala slávnostne prerazený. Ukončili sa tak tie náročnejšie práce spojené s nevyspytateľnou geológiou.

Od východného portálu sa začalo s budovaním spodných klenieb spodnej časti sekundárneho ostenia. Spodné klenby sú použité v horších geologických podmienkach. Tam kde je geológia priaznivejšia, tam budú nahradené základovými pásmi. Dnešným dňom (15. 10. 2020) sa začali práce na skladaní armatúry pre prvý blok hornej klenby sekundárneho ostenia. Po dokončení a zatiahnutí debniaceho vozňa do vnútra razeného tunela sa začne na východnom portáli pripravovať realizácia falošného primárneho ostenia pre zhotovenie hĺbenej časti tunela.

Na západnom portáli začali práce na konečných terénnych úpravách, ktoré pozostávajú z gabiónových obkladov portálových stien a obloženia hĺbeného tunela vystuženou zeminou a obkladovými prvkami z kamenných gabiónov.

Celú stavbu realizuje združenie Nimnica zložené zo spoločností Doprastav – TSS Grade – SUBTERRA – EŽ Praha. Tunel Diel realizuje spoločnosť TUBAU, a.s. a tunel Milochov spoločnosť SUBTERRA a.s.. Generálnym projektantom pre investora Železnice Slovenskej republiky je spoločnosť REMING CONSULT a.s.

AKTUALITY Z PODZEMNÍCH STAVEB V ČESKÉ A SLOVENSKÉ REPUBLICE
(stav k srpnu 2020)

ČESKÁ REPUBLIKA

METRO D – NOVÁ LINKA PRAŽSKÉHO METRA

Projekt metra D formou geologického průzkumu má za sebou již své první narozeniny, a to protože právě dne 19. 6. 2019 byla na Pankráci jeho výstavba slavnostně zahájena. V tuto chvíli jsou plněny všechny projektem zadané úkoly, které jsou potřebné pro vlastní geologický průzkum, ale i pro přípravu a realizaci dalších etap výstavby celé trasy metra D.

V zóně ovlivnění realizací stavby se společnosti INSET a GeoTec-GS věnují pasportizaci a průběžnému sledování celkem 59 již zaměřených a osazených objektů, kde 17 z nich se nachází v oblasti nadzemní zástavby a zbylých 42 je umístěno ve vlastním podzemí. Jejich aktuálním úkolem je vypracování znaleckých posudků vztažených k dotčeným objektům, které jsou a budou ovlivněny postupem prací v podzemí a jejich reakcí plynoucích z probíhajících ražeb.

Pokračující práce v podzemí se v tomto čase soustředí zejména na ražbu horizontálních štol a tunelů na všech čtyřech lokalitách dotčeného úseku Pankrác – Olbrachtova. Na první lokalitě označené jako VO-OL má společnost Hochtief vyraženo cca 140 m průzkumné štoly, na druhé lokalitě PAD4 má společnost Metrostav za sebou již téměř 120 vyražených metrů a na třetí lokalitě OL1 společnost Strabag dokonce svůj úkol vyrazit štolu délky 60 m již splnila. Na čtvrté lokalitě označené jako PAD1b, kde nejsou v obsahu geologického průzkumu předepsány horizontální ražby, se po hloubení vstupní šachty přistoupilo k provedení prvních cca 140 m průzkumného jádrového vrtu z plánované délky 205 m v trase, resp. ose již definitivního vzduchotechnického tunelu díla. Na všech lokalitách se kromě již výše zmíněných ražeb potom také provádějí kontrolní a tlakové injektáže, další různé průzkumné vrty či presiometrické vějíře.

Samostatnou a jistě velmi důležitou kapitolou je měření dnes provozovaných staničních tunelů stávající stanice Pankrác metra C, s kterou jsou prováděné ražby štol geologického průzkumu již v přímém kontaktu. Vyhodnocování dat z těchto měření a jejich interpretaci včetně aplikace v souladu s interakcí na prováděné ražby má na starosti za tímto účelem zřízená Rada monitoringu (RAMO). Zatím zastižené geologické prostředí prokazuje a dokladuje velmi složité podmínky, které si při vlastním provádění vyžadují i uplatnění doplňkových opatření nutných k dalšímu bezpečnému provádění díla.

V souladu se schváleným fázováním výstavby trasy metra D byly začátkem tohoto roku zahájeny veřejné soutěže na výběr zhotovitele prvního navazujícího provozního úseku Pankrác – Olbrachtova (stavební část) a na dodavatele komplexního geomonitoringu stejného úseku stavby. Nabídky jednotlivých uchazečů stavby i geomonitoringu byly již odevzdány zadavateli DP hl. m. Prahy. V rámci průběhu obou soutěží však byly podány námitky k ÚOHS, který nyní zkoumá jejich oprávněnost v očekávání vydání následného závazného rozhodnutí. Můžeme si tedy společně jen přát, že toto rozhodnutí bude vydáno co nejdříve a to v obsahu, který bude pro budoucí vývoj projektu metra D objektivně i nadále pozitivní.

Současně obstaravatel zadavatele, společnost Inženýring dopravních staveb, dále pokračuje v administraci žádosti vedoucí k získání stavebního povolení pro stavbu dalšího navazujícího provozního úseku Olbrachtova – Nové Dvory s přístupovými tunely z Písnice. Doufejme tedy, že trend podávání veskrze pozitivních informací o přípravě a výstavbě trasy metra D bude moci i nadále pokračovat a nebude zatížen jeho možnou negací plynoucí zejména z procesních a legislativních potíží.

Nové železniční tunely na IV. železničním koridoru

V rámci stavby „Modernizace trati Sudoměřice – Votice“ se budují dva nové železniční tunely. Oba tunelu jsou raženy Novou rakouskou tunelovací metodou. Investorem stavby je Správa železnic, státní organizace a zhotovitelem stavby společnost OHL ŽS, a.s.

Tunel Mezno

Tunel Mezno je ražený železniční dvoukolejný tunel celkové délky 840 m, z toho ražená část tvoří 768 m, navazující hloubená část u vjezdového portálu má délku 48 m a u výjezdového portálu 24 m. K 30. 6. 2020 je vyraženo 666 m v kalotě a 372 m v opěří tunelu z výjezdového portálu. Proražení tunelu v kalotě se předpokládá v první polovině srpna 2020. Tunelu Mezno je věnován samostatný článek uvnitř čísla.

Tunel Deboreč

Tunel Debore je ražený železniční dvoukolejný tunel celkové délky 660 m, z toho ražená část tvoří 562 m a navazující hloubené části u obou portálů mají délku 49 m. Tunel je v celé délce vyražen a zajištěn primárním ostěním. Aktuálně probíhají práce na přípravě realizace sekundárního ostění. Mezilehlá deštníková izolace bude tvořena PVC fólií tl. 2 mm se signální vrstvou, železobetonové ostění z betonu C30/37-XC1,XF1,XA2 tl. 320 mm bude betonováno v blocích délky 12 m.

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

TUNELY NA DIAĽNIČNEJ SIETI

Tunely Ovčiarsko a Žilina

Južný diaľničný obchvat Žiliny ma od Hričovského Podhradia po Lietavskú Lúčku celkovú dĺžku 11,320 km. Obchvat sa začína v Hričovskom Podhradí v križovatke diaľnic D1 a D3 a končí sa v mieste napojenia na plánovanú križovatku Lietavská Lúčka a v nej na privádzač Lietavská Lúčka – Žilina. Diaľničný úsek D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka je jeden z najťažších, ktorý bude z veľkej časti vedený nadzemnými estakádami a v dvoch tuneloch (Ovčiarsko dĺžky 2 367 m a Žilina dĺžky 687 m)

Stavebníkom a zároveň budúcim správcom diaľničného úseku a oboch tunelov je Národná diaľničná spoločnosť, a.s. Dobudovaním diaľnice D1 pri Žiline sa vytvoria podmienky k odľahčeniu dopravy na cestách I/18 a I/64, čo výrazne prispeje k zníženiu negatívnych vplyvov dopravy na životné prostredie v meste Žilina a obci Lietavská Lúčka. Výstavba oboch tunelov je vo finálnej fáze, stavebné práce ako také sú ukončené, dokončujú sa technické a technologické detaily, odstraňujú sa nedorobky a zároveň sa intenzívne realizuje napojenie celého diaľničného úseku D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka k privádzaču Žilina v križovatke v Lietavskej Lúčke. Predpokladaný termín odovzdania predmetného úseku  motoristickej verejnosti je koniec roka 2020.

Zhotoviteľom diaľničného úseku D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka je Združenie Ovčiarsko (Doprastav, a.s. – líder Združenia, Váhostav-SK, a. s. – člen Združenia, Strabag, s. r. o. – člen Združenia, Metrostav a.s. – člen Združenia).

Tunel Prešov

Tunel Prešov je diaľničný tunel vo výstavbe na Slovensku a nachádza sa na úseku diaľnice D1 Prešov západ – Prešov juh. Trasa tunelovej časti juhozápadného obchvatu Prešova bude tvorená dvoma nezávislými tunelovými rúrami, Severná tunelová rúra bude dĺžky 2 230,5 m a Južná tunelová rúra bude dĺžky 2 244,0 m.

Práce v uplynulom sledovanom období boli ovplyvnené pandémiou choroby COVID-19 a s ňou spojené reštriktívne opatrenia slovenskej vlády. Pre všetkých účastníkov realizácie to bola nová, doposiaľ nepoznaná situácia. Zhotoviteľ podnikal všetky kroky a opatrenia k tomu, aby priebeh výstavby bol čo najmenej ovplyvnený. Keďže zhotoviteľom tunela Prešov je česká stavebná spoločnosť (Metrostav a.s.) a ich pracovníci českej národnosti sa po dobu platnosti opatrení vyhlásené Vládou SR, resp. Úradom verejného zdravotníctva SR v súvislosti s rizikom šírenia nákazy koronavírusu nemohli fyzicky dostaviť na stavbu, boli prispôsobené presuny výrobných kapacít a druh stavebných prác tak, že vedúci pracovníci si vyskúšali riadenie výrobného procesu na diaľku prostredníctvom telefonických hovorov, prípadne videokonferenciami.

V priebehu mesiaca máj 2020 začalo dochádzať k uvoľňovaniu reštrikčných opatrení, spolu s udeľovaním výnimiek pre vybraných zamestnancov, čím sa situácia začala postupne stabilizovať a vracať sa k normálnemu systému. V prvej polovici júna 2020 boli dokončené betonáže horných klenieb oboch razených častí tunelových rúr – posledná horná klenba razenej časti v STR bola zabetónovaná 8. 6. 2020 a potom posledná horná klenba jedného z priečnych prepojení bola zabetónovaná 25. 6. 2020. Následne po vybraných úsekoch budú betónové povrchy horných klenieb omývané tlakovou vodou a natierané predpísaným epoxidovým náterom.

V oboch tunelových rúrach samozrejme prebiehajú aj ďalšie stavebné práce – betonáže spádových betónov pod konštrukčné vrstvy vozovky, ukladanie obrubníkov a štrbinových žľabov, betonáž kabelovodov tak, aby boli vybrané úseky postupne odovzdávané zhotoviteľovi technologickej časti na inštaláciu káblových vedení. Stavebné práce taktiež prebiehajú aj priečnych prepojeniach, kde sa realizujú steny technologických miestností a deliacej steny v oboch krčkoch priliehajúcich k príslušným tunelovým rúram. V neposlednom rade sa realizujú aj práce na hĺbených častiach tunelov. K začiatku júla 2020 je dokončený hĺbený úsek STR na východnom portáli a aktuálne sa uskutočňujú stavebné práce na betonáži blokov JTR na západnom portáli.

Stavbu juhovýchodného obchvatu mesta Prešova realizuje Združenie D1 Prešov (EUROVIA SK a.s., EUROVIA CS a.s., Doprastav a.s., Metrostav a.s., Metrostav Slovakia a.s.), tunel Prešov realizuje spoločnosť Metrostav a.s. Predpokladaný termín odovzdania stavby motoristickej verejnosti je v druhej polovici roku 2021.

Tunel Bikoš

Tunel Bikoš s dvomi rúrami a dĺžkou 1155 m je súčasťou 4,3 km dlhého úseku rýchlostnej cesty R4 Prešov, severný ochvat, I. etapa, budovaná v plnom profile. Razenie oboch tunelových rúr od severného portálu tunela sa začalo v priebehu mája 2020, pričom slávnostné začatie prác za účasti predstaviteľov štátnych a miestnych inštitúcií sa konalo 5. júna 2020. Fotoreportáž zo slávnostného začatia prác je súčasťou tohto čísla časopisu. Začiatkom júla 2020 raziace práce pokračujú v oboch tunelových rúrach. Zhotoviteľom stavby je združenie spoločností Váhostav-SK, a.s. a TuCon, a.s.. Predpokladané ukončenie rýchlostnej cesty a jej uvedenie do prevádzky sa očakáva na jar 2023.

Tunel Čebrať

Súčasťou diaľničného úseku D1 Hubová – Ivachnová  bude dvojrúrový tunel Čebrať s dĺžkou 3680 m. V predošlých rokoch boli diagnostikované rozsiahle problémy so stabilitou územia na západnom portáli tunela Čebrať a nadväzujúcom úseku diaľnice, ktoré si vyžiadali rozsiahle zmeny v technickom riešení, ktoré musia byť posúdené v procese EIA a následne povolené v zmysle stavebného zákona. Z tohto dôvodu sú aj v polovici roku 2020 ešte stále práce na tomto tuneli pozastavené a realizuje sa len projekt geologickej úlohy. Zhotoviteľom stavby je združenie spoločností OHL ŽS, a.s., a Váhostav-SK, a.s.

Tunel Višňové

Najdlhším slovenským diaľničným tunelom má byť tunel Višňové s dĺžkou 7,5 km, ktorý je súčasťou úseku diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, ktorý je vedený južne od krajského mesta Žilina. Obe rúry tunela Višňové boli prerazené v auguste 2018, po 40 mesiacoch razenia. Betonáž sekundárneho ostenia je hotová na viac ako 60 % dĺžky tunela.

V polovici roku 2019 boli práce na tuneli ako aj na súvisiacom diaľničnom úseku ukončené na základe dohody medzi objednávateľom, Národnou diaľničnou spoločnosťou a zhotoviteľom, združením Salini Impregilo – Dúha. Koncom januára 2020 bolo vyhlásené verejné obstarávanie prác súvisiacich s pokračovaním a dokončením stavby diaľnice, pričom tieto zahŕňajú aj dokončenie stavebnej časti tunela Višňové. Výber zhotoviteľa je realizovaný formou súťažného dialógu, pričom jeho ukončenie je možné očakávať pravdepodobne v prvej polovici roku 2021.

ŽELEZNIČNÉ TUNELY DIEL A MILOCHOV

Tunel Diel

Tunel Diel prechádza masívom vrchu Diel, ktorý tvorí centrálnu časť meandru Váhu v oblasti Nosickej priehrady.  Tunel je navrhnutý v dĺžke 1082 metrov. Razenie tunela prebiehalo v masíve popod kúpele Nimnica. Západný portál je situovaný na okraji obce Nimnica, východný portál sa realizuje v území lesa nad cestou druhej triedy II/507, ktorá vedie z Púchova do Považskej Bystrice po pravom brehu toku Váhu v oblasti Nosickej priehrady. Tunel Diel má prerazenú únikovú štôlňu, ktorá ústí do priestoru východného portálu tunela.

Tunelová rúra je po stavebnej stránke dokončená. Vo vnútri prebiehajú práce na zhotovení koľajového zvršku, zaťahajú sa káble silnoprúdu a slaboprúdu, inštaluje sa prevádzkové osvetlenie. Na suchovode sa osádzajú vzdušníky. Po realizácii zvršku sa natiahne trakčné vedenie a nainštalujú sa bezpečnostné držadlá s integrovanými LED svietidlami. Na záver sa na povrch ostenia zhotovia bezpečnostné značenia.

Úniková štôlňa je stavebne tesne pred dokončením. Chýbajú požiarne dvere, ktoré sú vo fáze výroby. V štôlni sa inštaluje osvetlenie a vyžarovací kábel pre rádiospojenie. Finalizuje sa príprava montáže vzduchotechniky.

Na západnom portáli tunela bol dokončený technologický domček, do ktorého sa postupne inštalujú prvky a súčasti jednotlivých technológií na riadenie a obsluhu tunela. Hlavné práce na celkovom stvárnení portálu boli ukončené. Potrebné je ešte osadiť bezpečnostné zábradlia a dopojiť odvodňovacie žľaby do horských vpustov.

Na východnom portáli sa technologický domček menších rozmerov ako na západnom portáli postupne napĺňa rozvádzačmi a inou technológiou. V rámci konečných terénnych úprav sa dokončil okolo hĺbeného tunela „sarkofág“ tvorený vystuženou zeminou a lícnymi prvkami zo zváraných gabiónov. Portálové steny sa obkladajú gabiónovými matracmi tak, aby vo finále celý portál pohľadovo ladil ako celok a aj s okolitou prírodou.

Koncom septembra tohto roku by tunelom mal prejsť prvý vlak.

Tunel Milochov

Na preklenutie úpätia vrchu Stavná, južne od miestnej časti Horný Milochov mesta Považská Bystrica, je navrhnutý nový tunel Milochov. Projektovaná dĺžka tunela je 1861 m. Tunel má jednu únikovú štôlňu, ktorá vyúsťuje v obci Horný Milochov. Raziace práce zo západného portálu sú ukončené. Vyrazených je 115 metrov v kalote a na celý profil tunela 105 m.

Razenie z východného portálu pokračuje prácami v dvoch úrovniach: v kalote a v stupni. Raziace práce prebiehajú tak, aby sa čelby od seba nevzdialili na predpísanú vzdialenosť určenú projektom pre každú vystrojovaciu triedu zvlášť. Ku dnešnému dňu (2.7.2020) bolo v kalote vyrazených 1474 metrov a v stupni, resp. dne 1414 metrov. Raziace práce boli z dôvodu nadmerného nadvýlomu spôsobeného tektonickou poruchou a prítomnosťou väčšieho objemu podzemnej vody spomalené. Približne 30 metrový úsek sa musel vyraziť pod mikropilótovým dáždnikom. Do prerazenia tunela chýba približne 177 metrov. Predpokladaná prerážka sa odhaduje na začiatok septembra 2020.

V polovici júla 2020 bola prerazená úniková štôlňa. Prerážka prebehla zvonku z portálu situovaného v obci Horný Milochov. Momentálne sa upravuje dno štôlne pre možné využitie pri zásobovaní tunela počas betonárskych prác na sekundárnom ostení tunela.

Na východnom portáli tunela boli zrealizované 4 základové dosky pre hĺbený tunel, ktorý sa skladá so siedmich 10 metrových blokov. Ostatné 3 bude možné dorobiť až po prerážke tunela, a to z dôvodu, aby nebol prerušený prístup do tunela počas raziacich prác. Na západnom portáli bol vybetónovaný hĺbený tunel, ktorý sa skladá z dvoch blokov. Pripravuje sa jeho povrchová izolácia a následne sa bude obaľovať obdobným „sarkofágom“ z vystuženej zeminy a lícnych gabiónov, ako bol použitý na tuneli Diel.

Celú stavbu realizuje združenie Nimnica zložené zo spoločností Doprastav – TSS Grade – SUBTERRA – EŽ Praha. Tunel Diel realizuje spoločnosť TUBAU, a.s. a tunel Milochov spoločnosť Subterra a.s. Generálnym projektantom pre investora Železnice Slovenskej republiky je spoločnosť REMING CONSULT a.s.

AKTUALITY Z PODZEMNÍCH STAVEB V ČESKÉ A SLOVENSKÉ REPUBLICE
(stav k dubnu 2020)

ČESKÁ REPUBLIKA

METRO D – NOVÁ LINKA PRAŽSKÉHO METRA

Práce na realizaci nulté etapy výstavby trasy metra D formou geologického průzkumu probíhají již více než tři čtvrtě roku a dílu se daří. V tuto chvíli jsou plněny všechny zadané úkoly, které jsou potřebné pro vlastní geologický průzkum, ale i pro přípravu a realizaci dalších etap výstavby.

V zóně ovlivněné stavbou připravují společnosti INSET s.r.o. a GeoTec-GS, a.s. zahájení průběžné pasportizace celkem 59 již zaměřených a osazených objektů, kde 17 z nich se nachází v oblasti nadzemní zástavby a zbylých 42 je umístěno ve vlastním podzemí.

Po vyhloubení vstupních šachet na jednotlivých lokalitách prováděného geologického průzkumu provozního úseku Pankrác – Olbrachtova úspěšně pokračují ražby horizontálních štol a tunelů. Společnost Hochtief na lokalitě označené jako VO-OL má vyraženo již více než 60 m průzkumné štoly, současně na lokalitě PAD4 má společnost Metrostav za sebou již více než 25 m a nakonec na lokalitě OL1 společnost Strabag prvních cca 20 m štoly. Na všech lokalitách kromě již zmíněných ražeb probíhá také vlastní geologický průzkum a monitoring, geofyzikální měření, průběžné zpracování kvartálních zpráv a archeologický dohled. Zatím zastižené geologické prostředí prokazuje a dokladuje velmi složité podmínky, které si při vlastním provádění vyžadují i uplatnění doplňkových opatření nutných k dalšímu bezpečnému provádění díla.

Všechny prováděné práce jsou realizovány v souladu s harmonogramem a ražbou skutečně zastiženými podmínkami.

V souladu se schváleným fázováním výstavby trasy metra D byla začátkem tohoto roku zahájena veřejná soutěž na výběr zhotovitele prvního navazujícího provozního úseku Pankrác – Olbrachtova (stavební část), která ve své procesní a zadávací částí nadále probíhá. Zadavatel DP hl. m. Praha v této fázi soutěže řeší zejména své správné formulace odpovědí na oprávněné dotazy uchazečů k zadávací dokumentaci. Výhledovým datem pro výběr zhotovitele a zahájení stavby této části trasy je léto letošního roku.

Mezitím obstaravatel zadavatele společnost Inženýring dopravních staveb dále úspěšně administruje žádost o stavební povolení pro stavbu dalšího navazujícího provozního úseku Olbrachtova – Nové Dvory s přístupovými tunely z Písnice. V březnu bylo ze strany MHMP odboru pozemních komunikací a drah již vydáno oznámení o zahájení stavebního řízení pro daný úsek.

Doufejme tedy, že soubor zde výše uvedených veskrze pozitivních informací o přípravě a výstavbě trasy metra D budeme moci i příště rozšířit o další soubor takto podobně laděných informací.

NOVÉ ŽELEZNIČNÍ TUNELY NA IV. ŽELEZNIČNÍM KORIDORU

V rámci stavby „Modernizace trati Sudoměřice – Votice“ se budují dva nové železniční tunely. Oba tunelu jsou raženy Novou rakouskou tunelovací metodou. Investorem stavby je Správa železnic, státní organizace, a zhotovitelem stavby společnost OHL ŽS, a.s.

Aktuálně plynulý průběh prací na obou tunelech komplikuje uzavření státních hranic a přijetí dalších opatření v souvislosti s pandemií covid-19.

Tunel Mezno

Tunel Mezno je ražený železniční dvoukolejný tunel celkové délky 840 m, z toho ražená část tvoří 768 m, navazující hloubená část u vjezdového portálu má délku 48 m a u výjezdového portálu 24 m.

K 30. 3. 2020 je vyraženo 480 m v kalotě a 280 m v opěří tunelu. Posledních cca 200 m ražeb probíhá střídavě ve vystrojovací třídě VT3 a VT 4 s délkou záběru od 1,6 do 2,2 m. Ražbou jsou zastiženy převážně rozpukané pararuly pevnostní třídy R3 s velkou hustotou diskontinuit, výrub je v posledních záběrech vlhký s výskytem lokálních úkapů. Radiální deformace dosahují nízkých hodnot do 10 mm. Proražení tunelu se předpokládá v první polovině července 2020.

Tunel Deboreč

Tunel Deboreč je ražený železniční dvoukolejný tunel celkové délky 660 m, z toho ražená část tvoří 562 m a navazující hloubené části u obou portálů mají délku 49 m.

Tunel byl 11. 2. 2020 slavnostně proražen. Poté byly zahájeny práce na zesílení primárního ostění v úseku se zvýšenými radiálními deformacemi ostění v kalotě, kdy naměřené hodnoty překročily varovné stavy. Pro bezpečné dokončení ražeb a vybudování stabilního primárního ostění v celém profilu tunelu byla doplněna realizační projektová dokumentace o technické řešení zesílení primárního ostění v úseku tunelmetru 336,00–390,50. Navržené řešení spočívá zejména v dodatečném zesílení ostění kaloty svorníky IBO R51L délky 12 m a následné ražbě opěří a dna v profilu s protiklenbou ve vystrojovací třídě VT5.

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

TUNELY NA DIAĽNIČNEJ SIETI

Tunely Ovčiarsko a Žilina

Oba diaľničné tunely Ovčiarsko (2 367 m) a Žilina (687 m) sú súčasťou diaľničného úseku D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka, ktorého celkový úsek je dlhý 11,320 km. Diaľničný úsek tvorí južný obchvat mesta Žilina. Stavebníkom a zároveň budúcim správcom tunela je Národná diaľničná spoločnosť, a. s. Spustenie diaľničného úseku prispeje k lepším životných podmienkam ako pre mesto Žilina, tak aj pre okolie.

Samotná výstavba tunela Ovčiarsko začala v roku 1996 razením prieskumnej štôlne. Prieskumná štôlňa tunela bola prerazená v apríli 1998. Tunel tvoria dve samostatné tunelové rúry, každá pre jeden smer jazdy. Preto je zaradený medzi stredne dlhé tunely. Primárne ostenie v plnom profile sa začalo realizovať v 09/2014 a bolo hotové v 04/2016 (STR), resp. v 07/2016 (JTR).

Práce na tuneli Žilina začali v 07/2014 zemnými úpravami na západnom portáli. Realizácia primárneho ostenia (razenie) sa začala v 11/2014 a po 731 dňoch bol tunel Žilina prerazený (01/2017). Celá výstavba tunela prebiehala v extrémne náročných inžinierskogeologických podmienkach, čo predstavovalo predĺženie razenia o 336 dní.

Aj napriek súčasnej ťažkej dobe nielen na Slovensku, ale na celom svete, k aktuálnemu dátumu (šírenie ochorenia COVID-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2) stavebníci prijali zvýšené hygienické opatrenia a práce na tuneloch pokračujú, a to najmä na príprave jednotlivých stavebných objektoch na odovzdanie do užívania širokej motoristickej verejnosti (predpoklad koniec roka 2020).

Zhotoviteľ oboch tunelov (Ovčiarsko, Žilina) zapracováva požiadavky Objednávateľa pre technológiu tunelov, a následne budú vykonané individuálne funkčné skúšky riadiaceho systému technológie, dymové skúšky, skúšky vetrania, funkčné skúšky VN prípojok. Po vyhodnotení skúšok bude zrealizovaná integrácia jednotlivých systémov do integrovaného operátorského pracoviska Národnej diaľničnej spoločnosti – pracovisko Považská Bystrica. Toto integrované operátorské pracovisko bude v budúcnosti integrovať dohľad a riadenie troch diaľničných tunelov – Považský Chlmec, Ovčiarsko a Žilina – spolu s priľahlými diaľničnými úsekmi D1 a D3.

Zhotoviteľom diaľničného úseku D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka je Združenie Ovčiarsko (Doprastav, a.s. – líder Združenia, VÁHOSTAV – SK, a.s. – člen Združenia, Strabag, s.r.o. – člen Združenia, Metrostav a.s. – člen Združenia).

Tunel Prešov

Tunel Prešov je ďalší diaľničný tunel vo výstavbe na Slovensku a nachádza sa na úseku diaľnice D1 Prešov západ – Prešov juh. Trasa tunelovej časti juhozápadného obchvatu Prešova bude tvorená dvoma nezávislými tunelovými rúrami, Severná tunelová rúra bude dĺžky 2 230,5 m a Južná tunelová rúra bude dĺžky 2 244,0 m.

V prvom kvartáli roku 2020 prebiehali práce na betonážach horných klenieb definitívneho (sekundárneho) ostenia oboch tunelov. K dátumu 20. 4. 2020 je v JTR vybetónovaných 160 ks horných klenieb z celkového počtu 190 ks, čo predstavuje 84 % zrealizovaných prác a v STR je vybetónovaných 142 ks horných klenieb z celkového počtu 190 ks, čo predstavuje 75 % zrealizovaných prác.

Zároveň boli začaté práce na definitívnom (sekundárnom) ostení priečnych prepojení, ktoré sú realizované postupne tak, ako pokračujú práce na oboch tunelových rúrach, a taktiež s ohľadom na potreby stavebnej pripravenosti pre technologickú časť tunelov. V najväčšej fáze rozpracovanosti je priečne prepojenie č. 5, na ktorej je v celej dĺžke zabetónovaná horná klenba. V súčasnej dobe je realizovaná betonáž hornej klenby priečneho prepojenia č. 7.

V oboch tunelových rúrach boli začaté práce na kábelovodoch,ale predtým je urobená príprava podbetonávok na uloženie obrubníkov, resp. štrbinových žľabov, podľa toho, na ktorej strane sklonu vozovky sa daná konštrukcia nachádza.

V neposlednom rade boli dokončené základové bloky hĺbených častí tunelov a prebieha montáž debniaceho vozíka pre betonáž horných klenieb hĺbených častí. 

Celú stavbu juhovýchodného obchvatu mesta Prešova realizuje Združenie D1 Prešov (EUROVIA SK a.s., EUROVIA CS a.s., Doprastav, a.s., Metrostav a.s., Metrostav Slovakia a.s.), tunel Prešov realizuje spoločnosť Metrostav a.s. Predpokladaný termín odovzdania stavby motoristickej verejnosti je v druhej polovici roku 2021.

Tunel Čebrať

Súčasťou diaľničného úseku D1 Hubová – Ivachnová  bude aj dvojrúrový tunel Čebrať s dĺžkou 3,68 km. V predošlých rokoch boli diagnostikované rozsiahle problémy  so stabilitou územia na západnom portáli tunela Čebrať a nadväzujúcom úseku diaľnice, ktoré si vyžiadali rozsiahle zmeny v technickom riešení, ktoré musia byť posúdené v procese EIA a následne povolené v zmysle stavebného zákona. Z tohto dôvodu sú aj na začiatku roku 2020 ešte stále práce na tomto tuneli pozastavené a realizuje sa len projekt geologickej úlohy.

Zhotoviteľom stavby je združenie spoločností OHL ŽS, a.s., a VÁHOSTAV – SK, a.s.

Tunel Višňové

Najdlhším slovenským diaľničným tunelom má byť tunel Višňové s dĺžkou 7,5 km, ktorý je súčasťou úseku diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala.Tunel je vedený južne od krajského mesta Žilina. Obe rúry tunela Višňové boli prerazené v auguste 2018, po 40 mesiacoch razenia. Betonáž sekundárneho ostenia je hotová na viac ako 60% dĺžky tunela.

Začiatkom marca 2019 bola schválená a podpísaná dohoda o ukončení prác na úseku Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala medzi objednávateľom, Národnou diaľničnou spoločnosťou a zhotoviteľom, združením Salini Impregilo – Dúha. V polovici roku 2019 boli práce na tuneli ako aj na súvisiacom diaľničnom úseku ukončené. Koncom januára 2020 bolo vyhlásené verejné obstarávanie prác súvisiacich s pokračovaním a dokončením stavby diaľnice, pričom tieto zahrňujú aj dokončenie stavebnej časti tunela. Výber zhotoviteľa je realizovaný formou súťažného dialógu, pričom jeho ukončenie je možné očakávať koncom roku 2020.

Tunel Bikoš

V júli 2019 sa slávnostným poklepaním základného kameňa začala výstavba rýchlostnej cesty R4 Prešov, severný ochvat, I. etapa. Súčasťou 4,3 km dlhého úseku rýchlostnej cesty budovanej v plnom profile bude aj dvojrúrový tunel Bikoš s dĺžkou 1155 m. V jarných mesiacoch roku 2020 stále prebiehajú prípravné práce pre začiatok razenia tunela, hĺbenie a zaisťovanie stavebnej jamy severného portálu. Razenie samotného tunela od severného portálu by malo prebiehať po zriadení mikropilotového dáždnika od polovice mája. Práce na južnom portáli tunela by mali začať v jarných mesiacoch. Zhotoviteľom stavby je združenie spoločností VÁHOSTAV – SK, a.s. a TuCon, a.s. Predpokladané ukončenie rýchlostnej cesty a jej uvedenie do prevádzky sa očakáva na jar 2023.

ŽELEZNIČNÉ TUNELY DIEL A MILOCHOV

Tunel Diel

Tunel Diel prechádza masívom vrchu Diel ktorý tvorí centrálnu časť meandru Váhu v oblasti Nosickej priehrady.  Tunel je navrhnutý  dĺžky 1082 m. Razenie tunela prebiehalo v masíve popod kúpele Nimnica. Západný portál je situovaný na okraji obce Nimnica, východný portál sa realizuje v území lesa nad cestou druhej triedy II/507, ktorá vedie z Púchova do Považskej Bystrice po pravom brehu priehrady. Tunel Diel má prerazenú únikovú štôlňu, ktorá ústí do priestoru východného portálu tunela.

Dňom 26. 3. 2020 sa na stavbe tunela Diel skončili betonárske práce na sekundárnom ostení. Ako posledný sa zhotovil portálový blok únikovej štôlne. Zhotovené sú všetky káblovody a chodníky. Prebiehajú čistiace práce odvodňovacej sústavy a tmelia sa pracovné a dilatačné škáry. Stavebne je tunel pripravený na  montáž technologického vybavenia. Medzi prvými prácami sa realizovali vrty pre konzoly na uchytenie trakčného vedenia do klenby tunela  a rozvod požiarneho vodovodu. V káblovodoch sa začali zaťahovať prvé silové káble.

V únikovej štôlni sa realizujú priečky pre vzduchotechnickú komoru, ktorá je situovaná na začiatku štôlne od východného portálu a priečka pre požiarne dvere medzi únikovou štôlňou a tunelovou rúrou.

Na západnom portáli tunela sa buduje technologický domček, v ktorom budú umiestnené centrály pre všetku potrebnú technológiu na prevádzku tunela. Jednou z najzložitejších je automatická tlaková stanica (ATS), ktorá bude zabezpečovať funkčnosť požiarneho vodovou pri havarijnej situácii.  Okolo domčeka a samotného portálu tunela prebiehajú práce na konečných terénnych úpravách v podobe vystuženého svahu nad hĺbeným tunelom a obkladových gabiónov plnených sypaným kamenivom.

 Na východnom portáli bol postavený železobetónový skelet technologického domčeka s menšou pôdorysnou plochou ako na západe. Rozbehli sa práce na konečných terénnych úpravách v okolí vyústenia únikovej štôlne aj samotného tunela.

Koncom septembra tohto roku by tunelom mal prejsť prvý vlak.

Tunel Milochov

Na preklenutie úpätia vrchu Stavná, južne od miestnej časti Horný Milochov mesta Považská Bystrica, je navrhnutý nový tunel Milochov. Projektovaná dĺžka tunela je 1861 metrov. Tunel bude mať jednu únikovú štôlňu, ktorá bude vyúsťovať v obci Horný Milochov.

Raziace práce zo západného portálu sú ukončené. Vyrazených je 115 metrov v kalote a na celý profil tunela 105 metrov.

Razenie z východného portálu pokračuje prácami v dvoch úrovniach, v kalote a stupni s dnom tak, aby sa od seba nevzdialili na predpísanú vzdialenosť určenú projektom pre každú vystrojovaciu triedu. Ku dnešnému dňu (8. 4. 2020) bolo v kalote vyrazených 1335 metrov a v stupni resp. dne 1260 metrov. Raziace práce boli z dôvodu obmedzenia pre šírenie COVID-19 a využívania pracovníkov z ČR od 15. 3. 2020 prerušené. Je možné, že prerážka tunela, ktorá bola odhadovaná na júl tohto roka sa posunie.

Zvnútra tunela sa razí dovrchne úniková štôlňa. Práce prebiehajú vo vystrojovacej triede II, a k dnešnému dňu je vyrazených 178 m, z celkovej dĺžky 266,4 m.

Na východnom portáli tunela prebiehajú práce na zakladaní hĺbenej časti, ktorá sa skladá so siedmich 10 metrových blokov. Odstraňuje sa neúnosné podložie a nahrádza sa betónovým základom, na ktorom sa následne pomocou falošného primárneho ostenia zhotoví klenba hĺbeného tunela.

Celú stavbu realizuje združenie Nimnica zložené zo spoločností Doprastav – TSS Grade – SUBTERRA – EŽ Praha. Tunel Diel realizuje spoločnosť TUBAU, a.s. a tunel Milochov spoločnosť Subterra a.s. Generálnym projektantom pre investora Železnice Slovenskej republiky je spoločnosť REMING CONSULT a.s.

AKTUALITY Z PODZEMNÍCH STAVEB V ČESKÉ A SLOVENSKÉ REPUBLICE
(stav k lednu 2020)

ČESKÁ REPUBLIKA

Metro D – nová linka pražského metra

Od zahájení nulté etapy výstavby trasy Metra D formou geologického průzkumu uplynulo od června 2019 již více než půl roku, a tak můžeme na všech čtyřech lokalitách v oblasti stanic Pankrác – Olbrachtova, kde je geologický průzkum situován, zaznamenat značný pokrok v postupu prováděných prací.

Společnosti INSET a GeoTec-GS provedly celkem 59 výchozích pasportů podzemních i nadzemních objektů v zóně ovlivnění stavby, a to včetně stávajících tunelů Metra C, které se budou s novými tunely Metra D výškově křížit. Bylo již také realizováno několik desítek hydrogeologických, inklinometrických a extenzometrických vrtů potřebných pro další monitoring a dokumentaci vývoje geologického prostředí dotčeného území.

Společnosti Metrostav, Hochtief a Strabag, které jsou základními nositeli všech prací v podzemí, kromě vybudování nezbytných areálů ZS a přeložek inženýrských sítí již kompletně vyhloubily tři ze čtyř vstupních šachet a se začátkem letošního roku tak mohly úspěšně a podle platného harmonogramu zahájit i ražbu prvních metrů horizontálních štol a tunelů, které většinově kopírují stopu štol a tunelů budoucí provozované trasy Metra D.

Velmi důležitá událost pro další plynulost výstavby trasy nastala v lednu 2020, kdy v souladu se schváleným fázováním další výstavby Metra D byl zahájen výběr zhotovitelů stavební části prvního provozního úseku Pankrác – Olbrachtova s předpokladem zahájení stavby tohoto úseku v červenci 2020.

Pro další navazující úsek trasy Olbrachtova – Nové Dvory s přístupovými tunely z Písnice se s koncem roku 2019 obstaravateli zadavatele stavby společnosti Inženýring dopravních staveb podařilo na tento úsek podat žádost o stavební povolení. Tato procesní událost podpořila předpoklad plynulosti dále navazující výstavby se stále platným cílem dokončit trasu Metra D v celé své délce v jednom čase.

Nové železniční tunely na IV. železničním koridoru

V rámci stavby „Modernizace trati Sudoměřice – Votice“ se budují dva nové železniční tunely. Oba tunelu jsou raženy Novou rakouskou tunelovací metodou. Investorem stavby je Správa železniční dopravní cesty, s.o. a zhotovitelem stavby společnost OHL ŽS, a.s.

Tunel Mezno

Tunel Mezno je ražený železniční dvoukolejný tunel celkové délky 840 m, z toho ražená část tvoří 768 m, navazující hloubená část u vjezdového portálu má délku 48 m a u výjezdového portálu 24 m.

Od září 2019 probíhá dovrchní ražba ze stavební jámy výjezdového (pražského) portálu. Úvodních 15 m ražby bylo realizováno ve vystrojovací třídě (VT) 5 se záběrem 1,0 m pod ochranou mikropilotového deštníku připraveného v předstihu v rámci hloubení stavební jámy. Dále se pokračuje převážně ve VT4 s průměrnou délkou záběru 1,6 m a lokálně ve VT3 se záběrem 2,0 m a VT5. Ražbou jsou zastiženy převážně rozpukané pararuly pevnostní třídy R3 až R4 s velkou až střední hustotou diskontinuit. K rozpojování horniny je využíváno trhacích prací. Přímo v areálu zařízení staveniště je výrub deponován, drcen a následně využíván v rámci budování nové trasy koridoru. Souběžně s ražbou probíhají práce na hloubení a zajišťování stavební jámy vjezdového portálu. K 31. 1. 2020 bylo vyraženo 330 m tunelu v kalotě a 210 m v opěří.

Tunel Deboreč

Tunel Deboreč je ražený železniční dvoukolejný tunel celkové délky 660 m, z toho ražená část tvoří 562 m a navazující hloubené části u obou portálů mají délku 49 m.

Aktuálně se dokončuje ražba tunelu z výjezdového (pražského) portálu ve VT4 s délkou záběru 1,0 m. Kalota prochází pararulami pevnosti R4 až R5 s velkou hustotou diskontinuit a nepříznivým úklonem foliace. K 31. 1. 2020 bylo vyraženo 550 m tunelu v kalotě a 307 m v opěří. Po proražení tunelu v kalotě bude oproti původnímu projektu v úseku průchodu geologické poruchy profil uzavírán protiklenbou v délce 96 m.

SLOVENSKÁ EPUBLIKA

TUNELY NA DIAĽNIČNEJ SIETI

Tunely Ovčiarsko a Žilina

Oba diaľničné tunely Ovčiarsko (2 367 m) a Žilina (687 m) sú súčasťou diaľničného úseku D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, ktorého celkovádĺžka  je 11,320 km. Diaľničný úsek tvorí južný obchvat mesta Žilina. Stavebníkom a zároveň budúcim správcom tunela je Národná diaľničná spoločnosť, a.s. Diaľničný úsek ušetrí motoristom 10 minút. Spustenie diaľničného úseku prispeje k lepším životných podmienkam tak pre mesto Žilina ako aj pre okolie.

Zhotoviteľom diaľničného úseku D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka je Združenie Ovčiarsko (Doprastav, a.s. – líder združenia, Váhostav – SK, a.s. – člen združenia, STRABAG s.r.o. – člen združenia, Metrostav a.s. – člen združenia).

Samotná výstavba tunela Ovčiarsko začala v roku 1996 razením prieskumnej štôlne. Prieskumná štôlňa tunela bola prerazená v apríli 1998. Tunel tvoria dve samostatné tunelové rúry, každá pre jeden smer jazdy. Podľa dĺžky je zaradený medzi stredne dlhé tunely. Primárne ostenie v plnom profile sa začalo realizovať v 09/2014 a bolo hotové v 04/2016 (STR), resp. v 07/2016 (JTR).

Práce na tuneli Žilina začali v 07/2014 zemnými úpravami na západnom portáli. Realizácia primárneho ostenia (razičské práce) začali v 11/2014 a po 731 dňoch bol tunel Žilina prerazený (01/2017). Celá výstavba tunela prebiehala v extrémne náročných inžinierskogeologických podmienkach, čo predstavovalo predĺženie razenia o 336 dní.

V súčasnej dobe sú v oboch tuneloch zrealizované sekundárne ostenia a prebieha finálna fáza realizácie spolu s odstraňovaním nedorobkov. Ostáva zrealizovať suchovody v priečnych prepojeniach (na základe požiadavky objednávateľa) a finalizuje sa realizácia technológií tunelov – drobné úpravy pred uvedením tunelov do prevádzky. Pred samotným odovzdaním diaľničného úseku spolu s oboma tunelmi bude zrealizované taktické cvičenie záchranných zložiek.

Tunel Čebrať

Súčasťou diaľničného úseku D1 Hubová – Ivachnová  bude aj dvojrúrový tunel Čebrať s dĺžkou 3,68 km. V predošlých rokoch boli diagnostikované rozsiahle problémy  so stabilitou územia na západnom portáli tunela Čebrať a nadväzujúcom úseku diaľnice, ktoré si vyžiadali rozsiahle zmeny v technickom riešení, ktoré musia byť posúdené v procese EIA a následne povolené v zmysle stavebného zákona. Z tohto dôvodu sú aj na začiatku roku 2020 ešte stále práce na tomto tuneli pozastavené a realizuje sa len projekt geologickej úlohy.

Zhotoviteľom stavby je združenie spoločností OHL ŽS, a.s., a Váhostav – SK, a.s.

Tunel Višňové

Najdlhším slovenským diaľničným tunelom má byť tunel Višňové s dĺžkou 7,5 km, ktorý je súčasťou úseku diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala.Tunel je polohovo vedený južne od krajského mesta Žilina. Obe rúry tunela Višňové boli prerazené v auguste 2018, po 40 mesiacoch razenia. Betonáž sekundárneho ostenia je hotová na viac ako 60 % dĺžky tunela.

Začiatkom marca 2019 bola schválená a podpísaná dohoda o ukončení prác na úseku Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala medzi objednávateľom, Národnou diaľničnou spoločnosťou a zhotoviteľom, združením Salini Impregilo – Dúha. V polovici roku 2019 boli práce tak na tuneli, ako aj na súvisiacom diaľničnom úseku ukončené. Koncom januára 2020 bolo vyhlásené verejné obstarávanie prác súvisiacich s pokračovaním a dokončením stavby diaľnice, pričom tieto zahŕňajú aj dokončenie stavebnej časti tunela. Na technologické vybavenie tunela bude vypísaná osobitná súťaž.

Tunel Bikoš

V júli 2019 sa slávnostným poklepaním základného kameňa začala výstavba rýchlostnej cesty R4 Prešov, severný obchvat, I. etapa. Súčasťou 4,3 km dlhého úseku rýchlostnej cesty budovanej v plnom profile bude aj dvojrúrový tunel Bikoš s dĺžkou 1155 m. Aj začiatkom roku 2020 stále prebiehajú prípravné práce pre začiatok razenia tunela, ktorý sa predpokladá v máji. Zhotoviteľom stavby je združenie spoločností Váhostav – SK, a.s. a TuCon, a.s. Predpokladané ukončenie rýchlostnej cesty a jej uvedenie do prevádzky sa očakáva na jar 2023.

Tunel Prešov

Tunel Prešov je dálniční tunel ve výstavbě na Slovensku a nachází se na úseku dálnice D1 Prešov západ – Prešov jih. Trasa tunelové části jihozápadního obchvatu Prešova bude tvořená dvěma nezávislými tunelovými troubami, STR je délky 2230,5 m a JTR délky 2244,0 m.

Do konce roku 2019 byly kompletně dokončeny ražby na tunelu Prešov. Zhotovitel dokončil ražbu výklenků pro čištění drenáží a SOS výklenků v obou tunelových troubách. Rovněž byla dokončena ražba spodní klenby a do 17. 12. 2019 byla v obou tunelových troubách provedena betonová protiklenba.

Práce na sekundárním ostění do konce roku 2019 a na začátku ledna roku 2020 pokročily do zhruba poloviny. V současné době je zabetonováno v severní tunelové troubě 90 bloků délky 12 m z celkového počtu 190 bloků. Rovněž byla dokončena betonáž horní klenby v jednom ze dvou nouzových zálivů v této tunelové troubě. V jižní tunelové troubě je aktuálně zabetonováno 79 bloků horní klenby z celkového počtu 190 bloků. V současné době probíhají práce na betonáži prvního nouzového zálivu, kde byl bednicí vůz standardního profilu doplněn o nadstavbu. Následně bude bednění pro betonáž nouzového zálivu přesunuto do severní tunelové trouby, kde bude znovu nasazeno do druhého nouzového zálivu.

Betonářské práce na základových pasech a drenážním odvodnění tunelu se chýlí ke konci. V obou tunelových troubách zbývá dokončit celkem 90 ks bloků z celkového počtu 380.

V únoru 2020 budou rovněž zahájeny práce na pokládce štěrbinových žlabů a obrubníků vozovky v souběhu s betonážemi kabelovodů v chodnících.

Celou stavbu jihozápadního obchvatu Prešova realizuje Sdružení D1 Prešov (EUROVIA SK a.s., EUROVIA CS a.s., Doprastav a.s., Metrostav a.s., Metrostav Slovakia a.s.), tunel Prešov realizuje Metrostav a.s.

TUNELY NA ŽELEZNIČNEJ SIETI

Tunel Diel

Tunel Diel prechádza masívom vrchu Diel, ktorý tvorí centrálnu časť meandru rieky Váh v oblasti Nosickej priehrady.  Tunel je navrhnutý  dĺžky 1082 m. Razenie tunela prebiehalo v masíve popod kúpele Nimnica. Západný portál je situovaný na okraji obce Nimnica, východný portál sa buduje v území lesa nad cestou druhej triedy II/507, ktorá vedie z Púchova do Považskej Bystrice po pravom brehu priehrady. Tunel Diel má prerazenú únikovú štôlňu, ktorá ústí do priestoru východného portálu tunela.

Stavba tunela Diel sa pomaly chýli ku koncu. Pred Vianocami v r. 2019 boli ukončené práce na sekundárnom ostení tunelovej rúry. V súčasnosti prebiehajú práce v dne tunela; po stranách sa zhotovujú káblové trasy s káblovými šachtami. Začiatkom januára 2020 sa začal klásť suchovod a započali sa aj práce na povrchovej vrstve chodníkov. Pred zhotovením železničného zvršku sa budú v klenbe tunela upevňovať konzoly na uchytenie trakčného vedenia.

V únikovej štôlni prebiehajú práce na sekundárnom ostení a robí sa príprava na priečky a požiarne dvere.

Na západnom portáli tunela sa zhotovuje spätný zásyp hĺbenej časti z vystuženej zeminy s vegetačným lícom. Pilótové steny sa obkladajú gabiónovými blokmi. Na východnom portáli prebehla hydroizolácia hĺbenej časti tunela a pripravujú sa práce konečných terénnych úprav.

Koncom septembra tohto roku by tunelom mal prejsť prvý vlak.

Tunel Milochov

Na preklenutie úpätia vrchu Stavná, južne od miestnej časti Horný Milochov mesta Považská Bystrica, je navrhnutý nový tunel Milochov. Projektovaná dĺžka tunela je 1861 m. Tunel bude mať jednu únikovú štôlňu, ktorá bude vyúsťovať v obci Horný Milochov.

Raziace práce zo západného portálu sú ukončené. Vyrazených je 115 m v kalote a na celý profil tunela 105 m.

Razenie z východného portálu pokračuje prácami v dvoch úrovniach, v kalote a stupni s dnom tak, aby sa od seba nevzdialili na predpísanú vzdialenosť určenú projektom pre každú vystrojovaciu triedu. Ku dnešnému dňu (22. 1. 2020) bolo v kalote vyrazených 1169 m a v stupni resp. dne 998 m. Raziace práce konečne prebiehajú v kvalitnejšom horninovom prostredí, charakterizovanom vystrojovacou triedou II a dĺžkou záberov cez

2 m. Na čelbe sú zastúpené zdravé ílovce a občasne sa vyskytujú prítoky puklinovej vody. Prerážka tunela je odhadovaná na júl tohto roka.

Z vnútra tunela sa začala raziť úniková štôlňa. Práce prebiehajú vo vystrojovacej triede II a k dnešnému dňu je vyrazených 64 m z celkovej dĺžky 266,4 m.

Na východnom portáli tunela sa pripravuje započatie prác na hĺbenej časti, ktorá sa skladá zo siedmich 10 m blokov.

Celú stavbu realizuje združenie Nimnica zložené zo spoločností Doprastav – TSS Grade – SUBTERRA – EŽ Praha. Tunel Diel realizuje spoločnosť TUBAU, a.s. a tunel Milochov spoločnosť Subterra a.s. Generálnym projektantom pre investora Železnice Slovenskej republiky je spoločnosť REMING CONSULT a.s.

, že boli urobené základy blokov hĺbených častí STR-východ a JTR-juh a postupne sa realizujú aj bloky dna v závislosti na technologických triedach, buď ako monolitická spodná klenba, prípadne ako vystužená protiklenba. V súčasnosti je vybetónovaných cca 700 m dna. V priebehu augusta potom začne betonáž hornej klenby z východného portálu v JTR.

Celú stavbu juhozápadného obchvatu Prešova realizuje Združenie D1 Prešov (EUROVIA SK, a.s., EUROVIA CS, a.s., Doprastav, a.s., Metrostav a.s., Metrostav Slovakia a.s.), tunel Prešov realizuje Metrostav a.s.