Aktuality z podzemních staveb v České a Slovenské republice

home > Aktuality > Aktuality z podzemních staveb v České a Slovenské republice

Aktuality z podzemních staveb v České a Slovenské republice uveřejňované na této stránce zachycují stav staveb k uvedenému datu. S určitým zpožděním, které je způsobeno nutným časem pro přípravu časopisu do tisku, jsou tyto aktuality publikovány v nejbližším čísle časopisu Tune.

AKTUALITY Z PODZEMNÍCH STAVEB V ČESKÉ A SLOVENSKÉ REPUBLICE
(stav k červenci 2018)

ČESKÁ REPUBLIKA

MODERNIZACE TRATI ROKYCANY – PLZEŇ

Modernizace železniční trati Rokycany – Plzeň v délce cca 15 km zahrnující ejpovické tunely délky 2x4150 metrů se stavebně blíží nezadržitelně ke svému závěru.

V jižním tunelu jsou kompletně osazeny všechny kabelovody, požární suchovod a ze 2/3 je položena i pevná jízdní dráha. Jsou nataženy všechny kabelové trasy pro slabo- a silnoproud, zabezpečovací, sdělovací zařízení a vyzařovací kabel. Dále je montováno osvětlení tunelu a trakční vedení. V severním tunelu jsou kabelovody již také dokončeny a probíhá zde montáž kabelových tras.

Propojky jsou dokonce již plně technologicky vybaveny a bude zde docházet k postupnému oživování technologických celků. Ve střední části tunelu je na povrchu vybudováno energocentrum s plně vybavenou technologií.

Portál na rokycanské straně je již definitivně obložen gabiony a v zářezu probíhá obklad pilotových stěn pomocí desek. Na plzeňské straně jsou potom vybetonovány již oba tunelové portály.

Takto nově zmodernizovaná trať zkrátí tu původní ve své délce přibližně o 6100 metrů.

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

TUNELY NA DIALNIČNEJ SIETI

TUNELY OVČIARSKO A ŽILINA

Na úseku D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka s dĺžkou 13,2 km sa nachádzajú dva diaľničné dvojrúrové tunely: Ovčiarsko a Žilina.

Tunel Ovčiarsko s dĺžkou 2 367 m sa začal raziť 12.9.2014. Betonáž sekundárneho ostenia STR bola ukončená v októbri 2017 a betonáž sekundárneho ostenia JTR bola ukončená v decembri 2017. Kompletne zrealizované je aj sekundárne ostenie na všetkých 8 priečnych prepojeniach medzi STR a JTR. Momentálne prebiehajú práce na konštrukciách vozovky – sypanie štrkodrvy a pokládka cementovej stabilizácie. Realizuje sa tiež pokládka zákrytových dosiek na káblové kanály a šachty. Predpokladaný začiatok položenia cementobetónového krytu vozovky je 07/2018. Po jej položení a dostatočnom vytvrdnutí sa naplno rozbehnú práce na montáži technologických rozvodov a technologického vybavenia tunela. Taktiež prebiehajú dokončovacie práce na definitívnych úpravách tunelových portálov.  

Tunel Žilina je 687 m dlhý dvojrúrový tunel na stavbe D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka. Slávnostné prerazenie JTR bolo 05.12.2016 a STR 09.02.2017. Tunel Žilina je 687 m dlhý dvojrúrový tunel na stavbe D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka. Na oboch tunelových rúrach je už ukončené aj sekundárne ostenie tunela na razenej aj hĺbenej časti, taktiež aj na priečnych prepojeniach. Na oboch tunelových rúrach je už ukončené sekundárne ostenie tunela na razenej aj hĺbenej časti, taktiež aj na priečnych prepojeniach. V 26. týždni 2018 bola urobená pokládka cementobetónovej vozovky v oboch tunelových rúrach. Po dostatočnom vytvrdnutí betónovej vozovky budú pokračovať práce na osádzaní zákrytových dosiek v chodníkoch a realizácii technologického vybavenia tunela. Pokračujú tiež práce na definitívnych úpravách tunelových portálov – betonáž obkladových múrov. Priamym zhotoviteľom tunela je Združenie spoločností Doprastav, a.s. Bratislava a Metrostav a.s. 

TUNEL ČEBRAŤ

Súčasťou diaľničného úseku D1 Hubová – Ivachnová  je dvojrúrový tunel Čebrať (1994m). V uplynulých mesiacoch boli diagnostikované rozsiahle problémy  so stabilitou územia na západnom portáli tunela Čebrať a nadväzujúcom úseku diaľnice, ktoré si vyžadujú  rozsiahle zmeny v technickom riešení. Z tohto dôvodu sú aj 15.7.2018 ešte stále práce na tomto tuneli pozastavené. Zhotoviteľom stavby je združenie spoločností OHL ŽS, a.s., a Váhostav – SK, a.s.

TUNEL VIŠŇOVÉ

Najdlhší slovenský tunel Višňové s dĺžkou 7,5 km je súčasťou úseku diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, ktorý je vedený južne od krajského mesta Žilina. Zhotoviteľom diaľničného úseku je združenie firiem Salini Impregilo S.p.A a Dúha, a.s. Špecifikom tunela Višňové. Tunel s dvomi rúrami  v porovnaní s ostatnými tunelmi vo výstavbe, je stavebne náročnejší systém vetrania s vetracou šachtou a odsávaním dymu v prípade požiaru v dvoch oblastiach, cez šachtu a cez vetrací kanál v tuneli nad medzistropom v úseku pri východnom portáli.

Razenie tunela Višňové sa začalo v apríli v roku 2015 razením severnej tunelovej rúry od západného portálu. Po 38 mesiacoch razenia je od západného portálu začiatkom júla 2018 vyrazených 3054 m severnej tunelovej rúry a 2980 m južnej tunelovej rúry. Od východného portálu je v priaznivejších geologických podmienkach vyrazených 4070 m severnej tunelovej rúry a 4179 m južnej tunelovej rúry. Spolu je teda vyrazených 14284 m. Do ukončenia razenia tunelových rúr už zostáva preraziť len 602 m, pričom prerážka sa očakáva koncom augusta 2018. V súbehu s razením prebieha tiež betonáž sekundárneho ostenia od oboch portálov, pričom je začiatkom júla 2018 ukončených celkom 7352 m hornej klenby, čo je takmer 50% dĺžky tunelových rúr. Paralelne s razením tunelových rúr prebieha aj razenie priečnych prepojení. V tuneli je navrhnutých celkom 29 prepojení troch rôznych typov. Najmenší profil je určený pre unikajúce osoby, stredný umožňuje príjazd zásahových jednotiek a zároveň umiestnenie miestností s technologickým vybavením a v najväčšom profile je, okrem toho, navrhnuté umiestnenie trafostaníc. Na konci februára 2018 bolo prerazených alebo v štádiu razenia celkom 26 priečnych prepojení. Zhotoviteľom stavby je združenie firiem Salini Impregilo S.p.A a Dúha, a.s.

TUNEL PREŠOV

Tunel Prešov je diaľničný tunel vo výstavbe  a nachádza sa na úseku diaľnice D1 Prešov západ – Prešov  juh. Tunel Prešov prechádza vrchom Malkovská hôrka, ktorý je tvorený flyšovými sedimentmi s rôzne zloženými subhorizonálne uloženými ílovcovými a pieskovcovými vrstvami. Trasa tunelovej časti obchvatu Prešova bude tvorená dvoma nezávislými tunelovými rúrami, Severná tunelová rúra bude mať dĺžku 2 230,50 m a Južná tunelová rúra bude dlhá 2 244,00 m. Medzi tunelovými rúrami je navrhnutých 8 priečnych prepojení na vytvorenie únikových ciest a prístupových ciest pre záchranné zložky. Smerovo je trasa vedená v tvare predĺženého písmena „S“, zloženého z kruhových oblúkov,  prechodníc a s priamou časťou v strednej časti tunela. Tvar trasy umožňuje vhodné situovanie portálov vo vzťahu k morfológii terénu a taktiež zaisťuje vhodné svetelné pomery pri vjazde a výjazde z tunela. Vzájomná vzdialenosť osí tunelových rúr je premenlivá, pričom minimálna hodnota (osovo) je 29,0 m, resp. 30 m na oboch portáloch a maximálne 40,0 m v strednej časti trasy tunela. Výška nadložia dosahuje v strednej časti trasy až  100 m. Výškové vedenie oboch tunelových rúr je definované rovnomerným pozdĺžnym sklonom od západného portálu smerom k východnému portálu v sklone 2,80 %.

Nosná konštrukcia tunela je tvorená primárnym ostením s dočasnou statickou funkciou a následným sekundárnym ostením ako definitívnou nosnou konštrukciou. Razenie tunela bude realizované metódou NRTM s rozdelením do vystrojovacích tried. Výrub bude delený horizontálne a v menej priaznivom prostredí aj so spodnou klenbou. Plocha výrubu sa podľa vystrojovacích tried bude pohybovať od cca 80 m2 do 105 m2. Ochrana tunela pred podzemnou vodou je zaistená tzv. systémom dáždnikov (t. j. kombinácia plošnej hydroizolácie – fólia hrúbky min. 2mm, uložená medzi primárne a sekundárne ostenie hornej klenby, chránená geotextíliou s drenážnou fukciou) a pozdĺžnou drenážou za sekundárnym ostením. Hydroizoloačná fólia bude zároveň plniť funkciu sekundárnej ochrany pred účinkami bludných prúdov.

TUNELY NA ŽELEZNIČNEJ SIETI

TUNEL DIEL

Tunel Diel prechádza masívom vrchu Diel, ktorý tvorí centrálnu časť meandru Váhu v oblasti Nosickej priehrady.  Tunel je navrhnutý s dĺžkou 1082 metrov. Razenie tunela prebieha v masíve popod kúpele Nimnica. Západný portál je situovaný na okraji obce Nimnica, východný portál bude situovaný v území lesa nad cestou druhej triedy II/507, ktorá vedie z Púchova do Považskej Bystrice po pravom brehu priehrady.

Tunel Diel bude mať únikovú štôlňuvy úsťujúcu do priestoru východného portálu tunela. Práce vo vnútri tunela prebiehajú postupným razením v delenej čelbe na kalotu, stupeň a dno a zhotovovaním primárneho ostenia. Podmienky razenia sa od poslednej aktualizácie článku zhoršili. Došlo k zväčšeným konvergenciám, pričom sa následne prešlo z tretej vystrojovacej triedy do štvrtej. Z trhavinového razenia sa prešlo na strojné –tunelbagrom.

Geologická skladba je tvorená ílovcami rôzneho typu,ktoré sú zvetrané, tektonicky porušené, a len výnimočne zdravé. Pieskovce, ktoré sa mali v trase tunela na základe geologických predpokladov nachádzať, sa zatiaľ neobjavili.

K dátumu 20.6.2018 bolo v kalote vyrazených 765 m, čo sú ¾ z celkovej dĺžky tunela. Na východnom portáli prebieha postupné odťažovanie masívu a realizácia stien portálovej jamy. Steny sú vytvorené z mikropilót, na vrchu sú zmonolitnené do múrika z pohľadového betónu, a s postupným odťažovaním masívu sú spevňované roznášacími železobetónovými prahmi, ktoré sú kotvené lanovými kotvami. Postupne sa otvára čelba tunelovej rúry a čelba únikovej štôlne, ktorá vyúsťuje na východnom portáli tunela.

TUNEL MILOCHOV

Na preklenutie úpätia vrchu Stavná, južne od miestnej časti Horný Milochov – mestskej časti Milochov mesta Považská Bystrica, je navrhnutý nový tunel Milochov. Projektovaná dĺžka tunela je 1861 metrov. Tunel bude mať jednu únikovú štôlňu, ktorá bude vyúsťovať v obci Milochov. Raziace práce zo západného portálu sú momentálne zastavené a to z toho dôvodu, že projekt uvažoval s razením tunela z východného portálu. Pôvodne sa neuvažovalo s razením z oboch strán  a to pre  problémový vývoz rúbaniny cez obec Milochov. Preto sa po 115 metroch vyrazených v kalote zo západu čelba zastavila a tunel sa zabezpečil proti vstupu. Spustili sa však konečne práce na razení tunela z východného portálu.

Po otvorení a stabilizácii portálovej jamy sa pod ochranou dvojitého mikropilótového dáždnika začalo z razením v delenej čelbe. Čelba sa rozdelila v kalote na dve časti zvislou stenou tvorenou priehradovým nosníkom, striekaným betónom a oceľovými sieťami. Razí sa postupne v ľavej, objemovo menšej časti na dĺžku 10 metrov. Následne sa doberie pravá, väčšia časť. Po zrovaní čelieb sa zdemontuje zvislá stena a následne sa čelba zabezpečí sklolaminátovými kotvami a vŕta sa nový mikropilótový dáždnik pre ďalšiu etapu. K 27.6.2018 je týmto spôsobom vyrazených cca 26 metrov v kalote tunela. Dôvod takéhoto postupuspočíva v tom, že geologickú skladbutvorí deluviálna kamenito-ílovitá suť s úlomkami silno zvetraných prieskovcov, ďalej  piesčitý íl, strednej až vysokej plasticity, tuhej konzistencie, stredne uľahnutý ílovitý piesok a polygenetická suť.

Celú stavbu realizuje združenie Nimnica zložené zo spoločností Doprastav - TSS Grade - SUBTERRA - EŽ Praha. Tunel Diel realizuje spoločnosť TUBAU, a.s. a tunel Milochov spoločnosť SUBTERRA a.s.. Generálnym projektantom pre investora Železnice Slovenskej republiky je spoločnosť REMING CONSULT a.s.

AKTUALITY Z PODZEMNÍCH STAVEB V ČESKÉ A SLOVENSKÉ REPUBLICE
(stav k březnu 2018)

ČESKÁ REPUBLIKA

MODERNIZACE TRATI ROKYCANY – PLZEŇ

Po ukončení ražeb obou trub i propojek ejpovických tunelů jsou na stavbě první měsíce roku 2018 ve znamení betonářských a dalších dokončovacích prací.

V jižním tunelu se osazují kabelovody, kabelové šachty a požární suchovody, které pak po etapách výstavby překrývají betonové chodníky. V sousedním severním tunelu se zase pracuje na vybavení jeho dna, což zahrnuje instalaci vystrojovacích prvků, jako jsou odvodňovací potrubí, šachty a příčné svody. Na takto vybavené dno se zde potom vybetonuje deska tloušťky 40 cm.

V propojkách potupně probíhají činnosti směřující k získání stavební připravenosti pro dodavatele technologické části díla.

Stavba také úspěšně pokračuje i na svých portálových částech, kde na té rokycanské straně byl již vybetonován vlastní tunelový portál a na té plzeňské v lednu a únoru probíhala demontáž již posledních částí tunelovacího stroje jména Viktorie, které již také byly následně kompletně odvezeny, a to za účelem jeho dalšího využití.

Celkově lze tedy konstatovat, že celá stavba je v souladu s platným harmonogramem stavby a úspěšně spěje ke svému cíli tedy svému zprovoznění.

KOLEKTOR HLÁVKŮV MOST

Stavbu provádí sdruženi firem Subterra a.s. a HOCHTIEF CZ a.s. Zadavatelem je Magistrát hl. m. Prahy. Blíže se jedná o novostavbu kolektoru raženého (s použitím trhacích prací a mechanického rozpojovaní) i hloubeného (s kruhovým profilem hloubeni do 8 m), s technickými a kabelovými komorami a odbočnou větvi na Štvanickém ostrově. Novy kolektor bude propojen se stávajícími kolektory na nábřeží L. Svobody (NLS), resp. na severním předmostí Hlávkova mostu (SPHM). Celková délka ražených úseků (hlavni trasa a komory) je cca 416 m, souhrnná hloubka čtyř šachet je přibližně 130 m.

Rok 2017 byl na této stavbě charakteristický ražbami na všech objektech. Jako první v lednu technická komora TK103, v únoru hlavni kolektorová trasa a na konci března technická komora TK101. Postupně se ražby na hlavní kolektorové trase prováděly na třech čelbách současně a byly kompletně dokončeny 30. 9. 2017. Následovalo vyčištění protikleneb a profilace primárního ostění. Současně se prováděla instalace organizovaných svodů, injektáže primárního ostění a montáže mezilehlých izolací.

V říjnu 2017 byly zahájeny práce na definitivním ostění v úseku hlavni trasy mezi šachtami J101 a J102 a poté také klenby. Pro betonáž kleneb byla nasazena plně hydraulická elektricky posuvná ocelová forma délky 8 m. Současně byla instalována mezilehlá izolace v trase pod ostrovem Štvanice a v šachtě J104. Dalším betonovaným úsekem byla trasa mezi šachtou J102 a komorou TK103 ve dně i v klenbě. V současné době (polovina března 2018) jsou téměř dokončeny betonáže kolektorových tras. Šachta J104 je před dokončením a provádí se také izolace na šachtě J102. Dále je kompletně nainstalována výztuž klenby komory TK101 a montuje se bednicí forma. Dokončují se práce na definitivních konstrukcích napojení na stávající kolektory NLS a SPHM.

Z dalších prací bylo namontováno plynové potrubí DN500 cca v polovině délky kolektorových tras. Zahájeny jsou i práce na montáži kolejové dopravy s kolejemi S18 v podlaze kolektoru na trase mezi šachtami J101 a J102. Pro tuto trasu jsou také vyrobeny ocelové konstrukce, které se budou montovat v souběhu za kolejovou dopravou. Následovat budou práce na objektech a provozních souborech pro zajištění provozu kolektoru. Konečný termín předáni stavby je 31. 10. 2018.

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

TUNELY NA DIAĽNIČNEJ SIETI

TUNEL SVRČINOVEC

Tunel Svrčinovec je jednorúrový tunel dĺžky 420 m nachádzajúci sa na úseku diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité. Súbežne s hlavnou tunelovou rúrou je prerazená úniková štôlňa. Tunel bol daný do predčasného užívania 10. 6. 2017 v rámci spojazdnenia úseku D3 Svrčinovec – Skalité v polovičnom profile (s jednou tunelovou rúrou).

TINEL POĹANA

Tunel Poľana je jednorúrový tunel dĺžky 898 m nachádzajúci sa na úseku diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité. Súbežne s hlavnou tunelovou rúrou je prerazená úniková štôlňa. Tunel bol daný do predčasného užívania 10. 6. 2017 v rámci spojazdnenia úseku D3 Svrčinovec – Skalité v polovičnom profile.

TUNEL ŽILINA

Tunel Žilina je 687 m dlhý dvojrúrový tunel na úseku D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka. S razením tunela sa začalo 5. 11. 2014. Na oboch tunelových rúrach je ukončené sekundárne ostenie tunela tak na razenej, ako aj na hĺbenej časti, a taktiež aj na priečnych prepojeniach.

V súčasnom období sa realizujú hlavne dokončovacie práce v oboch tunelových rúrach – ukladanie obrubníkov, montáž štrbinových žľabov, odvodnenie tunela, odvodnenie vozovky. Na predportálových úsekoch sa vykonávajú práce, ktoré sú nevyhnutné pre realizáciu zemnej pláne a stavebnú pripravenosť na začiatok betonáže cementobetónového krytu vozovky. Sú to hlavne káblové šachty a káblovody, požiarny vodovod, osadenie havarijnej nádrže pre odvodnenie vozovky tunela, základy obkladových múrov definitívnej úpravy portála, rozbieha sa aj montáž technologického vybavenia tunela v JTR.

TUNEL OVČIARSKO

Tunel Ovčiarsko je dvojrúrový tunel budovaný v rámci stavby D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka. Severná tunelová rúra má dĺžku 2360 m južná tunelová rúra má dĺžku 2367 m. Betonáž sekundárneho ostenia STR bola ukončená v októbri 2017. Betonáž sekundárneho ostenia JTR bola ukončená v decembri 2017

Zároveň je zrealizované kompletné sekundárne ostenie na všetkých ôsmich priečnych prepojeniach medzi STR a JTR.

Momentálne prebiehajú dokončovacie práce na vnútorných konštrukciách STR a JTR – ukladanie obrubníkov, štrbinových žľabov, oprávky povrchov, nátery stien a vrchlíka. Súbežne sa realizujú práce na inžinierskych sieťach a budovách v predportálových častiach ZP a VP. Ide hlavne o káblové šachty, káblovody, požiarny vodovod, havarijnú nádrž, prevádzkové budovy, kanalizáciu požiarneho vodovodu a práce na definitívnych úpravách ZP a VP (obkladové a oporné múry).

TUNEL VIŠŇOVÉ

Najdlhší slovenský tunel Višňové je súčasťou úseku diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala s celkovou dĺžkou 13,5 km, ktorý je vedený južne od krajského mesta Žilina. Tunel dĺžky približne 7,5 km je budovaný v plnom profile s dvomi tunelovými rúrami. Zhotoviteľom diaľničného úseku je združenie firiem Salini Impregilo S.p.A a Dúha, a.s. Špecifikom tunela Višňové, v porovnaní s ostatnými tunelmi vo výstavbe, je stavebne náročnejší systém vetrania s vetracou šachtou a odsávaním dymu v prípade požiaru v dvoch oblastiach, cez šachtu a cez vetrací kanál v tuneli nad medzistropom v úseku pri východnom portáli. Tunel by mal byť stavebne aj technologicky ukončený a otvorený spolu s diaľničným úsekom v roku 2020.

Razenie tunela Višňové sa začalo v apríli v roku 2015 razením severnej tunelovej rúry od západného portálu. Práce na prvých úsekoch severnej tunelovej rúry boli ešte vykonávané Novou rakúskou tunelovacou metódou, kým materiálové a strojné zabezpečenie umožnilo zhotoviteľovi prejsť na metódu razenia ADECO-RS. Od augusta 2015 už začali práce metódou ADECO-RS a v nasledovných mesiacoch postupne nabiehali na štyroch čelbách tunelových rúr od oboch portálov, ako aj na dvoch čelbách nových úsekov odvodňovacej štôlne. Po 35 mesiacoch razenia je od západného portálu na konci februára 2018 vyrazených 2780 m severnej tunelovej rúry a 2576 m južnej tunelovej rúry. Od východného portálu je v celkovo priaznivejších geologických podmienkach vyrazených 3628 m severnej tunelovej rúry a 3591 m južnej tunelovej rúry. Spolu je teda vyrazených 12576 m, čo predstavuje takmer 85 % dĺžky razených tunelových rúr. Do ukončenia razenia tunelových rúr ešte zostáva preraziť 2310 m. V súbehu s razením prebieha tiež betonáž sekundárneho ostenia od oboch portálov, pričom je na konci februára 2018 ukončených celkom 5186 km hornej klenby, čo je takmer 35 % dĺžky tunelových rúr.

Paralelne s razením tunelových rúr prebieha aj razenie priečnych prepojení. V tuneli je navrhnutých celkom 29 prepojení troch rôznych typov, najmenší profil je určený pre unikajúce osoby, stredný umožňuje príjazd zásahových jednotiek a zároveň umiestnenie miestností s technologickým vybavením a v najväčšom profile je, okrem toho, navrhnuté umiestnenie trafostaníc. Na konci februára 2018 bolo prerazených alebo v štádiu razenia celkom 23 priečnych prepojení. Pokračuje tiež výstavba vetracej šachty betonážami sekundárneho ostenia, keď je hotových 94 m ostenia, a betonážami sekudárneho ostenia vetracieho kanálu spájajúceho šachtu a tunelové rúry.

TUNELY NA MODERNIZOVANEJ ŽELEZNIČNEJ TRATI

TUNEL DIEL

Prechádza masívom vrchu Diel, ktorý tvorí centrálnu časť meandru Váhu v oblasti Nosickej priehrady. Tunel je navrhnutý o dĺžke 1082 metrov. Razenie tunela prebieha v masíve popod kúpele Nimnica. Západný portál je situovaný na okraji obce Nimnica, východný portál bude zrealizovaný v území lesa nad cestou druhej triedy II/507, ktorá vedie z Púchova do Považskej Bystrice po pravom brehu priehrady. Tunel Diel bude mať únikovú štôlňu, ktorá bude ústiť do priestoru východného portálu tunela.

Práce na samotnom západnom portáli tunela sú dočasne ukončené. Pokračovať budú až po zhotovení tunelovej rúry. Západný portál je momentálne základňou pre práce prebiehajúce v tunelovej rúre. Postup razenia tunela prebieha kontinuálne. Vyrazí sa určitý úsek v kalote, následne sa doberie stupeň a dno. V súčasnosti už prebieha len trhavinové razenie, v čase tejto aktuality vo vystrojovacej triede č. 3 na dĺžku záberu do max. 3,0 metra. Každým dňom očakávame prechod do triedy 2, čo podmieňuje prechod z ílovcov do pieskovcov. K dátumu 27. 2. 2018 bolo vyrazených 384 metrov tunela a po stránke geológie sme sa nachádzali v zdravom ílovci triedy R3 (obr.1).

Na východnom portáli pokračuje výstavba prístupovej komunikácie záverečnými úrovňami gabiónového oporného múru, do vozovky sa kladie systém odvodnenia pre samotný tunel a portálovú časť, betónuje sa atika pre umiestnenie zvodidla zábradlia. Prebiehajú vytyčovacie práce pre zahájenie výkopových prác samotných portálových jám (obr. 2).

TUNEL MILOCHOV

Na preklenutie úpätia vrchu Stavná, južne od miestnej časti Horný Milochov – mestskej časti Milochov mesta Považská Bystrica, je navrhnutý nový tunel Milochov. Projektovaná dĺžka tunela je 1861 metrov. Tunel bude mať jednu únikovú štôlňu, ktorá bude vyúsťovať v obci Milochov.

Raziace práce zo západného portálu tunela sa úspešne rozbehli. Razí sa pod ochranou mikropilótového dáždnika na delenú čelbu (kalotu, stupeň, dno). K dátumu 27. 2. 2018 bolo vyrazených 39,5 metra a geologickú skladbu tvorili zvetrané a tektonicky porušené ílovce s blokmi zvetraných pieskovcov, ktoré od vrchu postupne vytláčajú veľké bloky zdravých pieskovcov (obr. 3, 4).

Na východnom portáli bola dokončená realizácia spevnenia podložia tryskovou injektážou, prebehli zabezpečovacie práce čelnej steny zhotovením druhého radu mikropilótového dáždnika, do masívu za čelbou sa vyvŕtali dodatočné odvodňovacie vrty na zníženie očakávanej hladiny podzemnej vody, masív sa ďalej celý spevnil sústavou sklolaminátových kotiev (obr. 5). Na základe zmenovej dokumentácie sa začalo s výrobou štvorprútových priehradových nosníkov pre delenú čelbu. Čelba bude rozdelená na čtyri časti, dve v kalote a dve v združenom stupni a dne. So začiatkom razenia sa uvažuje v druhej polovici marca 2018.

Celú stavbu realizuje združenie Nimnica zložené zo spoločností Doprastav – TSS Grade – SUBTERRA – EŽ Praha. Tunel Diel realizuje spoločnosť TUBAU, a.s. a tunel Milochov spoločnosť Subterra a.s. Generálnym projektantom pre investora Železnice Slovenskej republiky je spoločnosť REMING CONSULT a.s.

AKTUALITY Z PODZEMNÍCH STAVEB V ČESKÉ A SLOVENSKÉ REPUBLICE
(stav k lednu 2018)

ČESKÁ REPUBLIKA

MODERNIZACE TRATI ROKYCANY – PLZEŇ

Po ukončení ražeb tunelovacím strojem jménem Viktorka začátkem října loňského roku probíhaly do konce roku 2017 na projektu Ejpovických tunelů razičské práce již jen na propojkách obou tunelových trub. Bylo to konkrétně na propojkách č. 7 a 8, které se nacházejí v prostředí zdravých spilitů dosahujících pevnosti v tlaku až 280 MPa. Jejich ražba probíhala podle zásad NRTM. Rozpojování horniny bylo prováděno pomocí trhacích prací. Současně s ražbou posledních propojek bylo v ostatních propojkách realizováno jejich definitivní ostění. To je navrženo z litého betonu ukládaného do formy, a to s výjimkou propojky č. 8, která bude vystrojena definitivním ostěním ze stříkaného drátkobetonu. V jižní tunelové troubě jsou již také prováděny práce spojené s betonáží chodníků včetně kabelovodů a požárního sluchovodu.

Významný objem prací tvořily v posledních měsících loňského roku demontáže technologického vystrojení severního tunelu tehdy potřebného pro provádění ražeb, byly a jsou to například demontáže konstrukcí pásového dopravníku a především pak demontáž vlastního tunelovacího stroje. Po doražení byly nejdříve odděleny jeho štítová a závěsová část. Štítová část byla potom následně na provizorních stojkách vyzvednuta, podbetonována a přemístěna na předem připravené betonové pásy. Po těchto pásech byla pomocí hydraulických táhel přemístěna na závěrečnou pozici pro demontáž. Díly závěsové části byly pak samostatně demontovány po jednotlivých vozících před samotným portálem severního tunelu.

Závěrem lze konstatovat, že všechny tyto i ostatní práce probíhají podle aktuálního harmonogramu stavby.

KOLEKTOR HLÁVKŮV MOST

Stavbu provádí sdruženi firem Subterra a.s. a HOCHTIEF CZ a.s. Zadavatelem stavby je Magistrát hl. m. Prahy. Jedná se o novostavbu kolektoru raženého (s použitím trhacích prací a mechanického rozpojování) i hloubeného (s kruhovým profilem hloubení do 8 m), s technickými a kabelovými komorami a odbočnou větví na Štvanickém ostrově. Nový kolektor bude propojen se stávajícími kolektory na nábřeží L. Svobody (NLS), resp. na severním předmostí Hlávkova mostu (SPHM). Celková délka ražených úseků (hlavní trasa a komory) je cca 416 m, souhrnná hloubka čtyř šachet je přibližně 130 m.

Na začátku roku 2017 byly zahájeny ražby. Jako první v lednu technická komora TK103, v únoru hlavní kolektorová trasa a na konci března technická komora TK101. Postupně se ražby na hlavní kolektorové trase prováděly na třech čelbách současně a byly kompletně dokončeny 30. 9. 2017. Po jejich dokončení následovalo vyčištění protikleneb a profilace primárního ostění. Současně se prováděla instalace organizovaných svodů, injektáže primárního ostění a montáže mezilehlých izolací. Následně byly v říjnu zahájeny práce na definitivním ostění, konkrétně armování, montáž bednění a betonáž v úseku hlavní trasy mezi šachtami J101 a J102.

V současné době (polovina ledna 2018) jsou dokončeny práce na instalaci mezilehlé izolace v hlavní kolektorové trase a v šachtě J104, a provádí se betonáž protikleneb a kleneb, kdy je nyní zabetonováno 30 protikleneb a 15 kleneb z celkového počtu 48. Současně probíhají betonáže trvalé výztuže v šachtě J104 a technické komoře TK101 a dokončují se práce na definitivním napojení na stávající kolektory NLS a SPHM.

Počátkem ledna 2018 byly dále zahájeny práce na montáži plynovodu DN500 v části mezi šachtami J101 a J102, postupně bude montáž pokračovat směrem k šachtě J104. V linii za montáží plynovodu budou postupně montovány koleje S18 v podlaze a ocelové konstrukce v kolektoru. Po dokončení definitivních obezdívek hl. kolektorové trasy se budou realizovat definitivní konstrukce na jednotlivých šachtách. Následovat bude opět montáž plynovodu a ocelových konstrukcí a dále práce spojené se zajištěním provozu v kolektoru, jako jsou např. osvětlení a el. vybavení, provozní telefon, vodorovná doprava apod. V konečné fázi budou vybudovány technologické objekty (čerpací stanice, šplhavý výtah, PŘS a MaR) a definitivní úpravy povrchů dotčených stavbou, tj. nové asfaltové povrchy a úpravy zeleně. Konečný termín předání stavby je 31. 10. 2018.

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

TUNELY NA DIALNIČNEJ SIETI

TUNELY OVČIARSKO A ŽILINA

Na úseku D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka s dĺžkou 13,2 km sa nachádzajú dva diaľničné dvojrúrové tunely: Ovčiarsko a Žilina.

Tunel Ovčiarsko s dĺžkou 2 367 m sa začal raziť 12. 9. 2014.

Sekundárne ostenie severnej tunelovej rúry (STR) bolo dokončené v októbri 2017 spolu s hĺbenými časťami. Následne sa celá technológia presunula do južnej tunelovej rúry (JTR) a sekundárne ostenie pokračovalo v oboch smeroch.

Na JTR sekundárne ostenie bolo ukončené začiatkom decembra 2017. V súčasnosti prebieha demontáž debniacej zostavy a vozíkov. Rovnako je kompletne zrealizované aj sekundárne ostenie na všetkých ôsmich priečnych prepojeniach medzi STR a JTR.

Momentálne pokračujú práce na vnútorných konštrukciách STR a JTR (obrubníky, štrbinové žľaby, požiarny vodovod, výplňové a spádové betóny dna tunela). Súbežne sa realizujú práce na inžinierskych sietiach a budovách v predportálových častiach ZP a VP (káblové šachty, kábelovody, havarijná nádrž, prevádzkové budovy, požiarna nádrž, kanalizácia požiarneho vodovodu, drenážne odvodnenie, odvodnenie vozovky) a na definitívnych úpravách ZP a VP (obkladové a oporné múry).

Tunel Žilina je 687 m dlhý dvojrúrový tunel na stavbe D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka. Slávnostné prerazenie JTR bolo 5. 12. 2016 a STR 9. 2. 2017.

Na oboch tunelových rúrach je už ukončené aj sekundárne ostenie tunela na razenej aj hĺbenej časti, taktiež aj na priečnych prepojeniach.

V súčasnom období sa v oboch tunelových rúrach prebiehajú dokončovacie betonárske práce (pokládka obrubníkov, montáž štrbinových žľabov, odvodnenie vozovky). Na predportálových oblastiach sa realizujú práce, ktoré sú nevyhnutné pre stavebnú pripravenosť na začiatok betonáže cementobetónového krytu vozovky v oboch tunelových rúrach (betonáž káblových šácht a kábelovodov, betonáž základovej dosky na osadenie havarijnej nádrže pre odvodnenie vozovky tunela, základy obkladových múrov definitívnej úpravy portálov).

Začínajú sa práce na technologickom vybavení tunela, najmä osvetlenia v JTR.

Priamym zhotoviteľom tunela je Združenie spoločností Doprastav, a.s. Bratislava a Metrostav a.s. Praha.

TUNEL ČEBRAŤ

Súčasťou diaľničného úseku D1 Hubová – Ivachnová je dvojrúrový tunel Čebrať (1994 m).

V uplynulých mesiacoch boli diagnostikované rozsiahle problémy so stabilitou územia na západnom portáli tunela Čebrať a nadväzujúcom úseku diaľnice, ktoré si vyžadujú rozsiahle zmeny v technickom riešení. Z tohto dôvodu sú aj k 29. 1. 2018 ešte stále práce na tomto tuneli pozastavené.

Zhotoviteľom stavby je združenie spoločností OHL ŽS, a.s., a Váhostav – SK, a.s.

TUNEL POVAŽSKÝ CHLMEC

Dvojrúrový diaľničný tunel Považský Chlmec (južná tunelová rúra 2186,5 m, severná tunelová rúra 2249 m) je súčasťou diaľničného úseku, ktorý tvorí juhozápadný obchvat mesta Žilina D3 Žilina (Strážov) – Žilina (Brodno).

Dňa 2. 12. 2017 bol spoločným prestrihnutím pásky slávnostne spustený do prevádzky tunel Považský Chlmec vrátane priľahlých objektov a časti stavby (estakáda cez Hričovskú priehradu a most cez rieku Kysuca) napojenia na existujúcu cestnú sieť.

Tunel a jeho technologické vybavenie spĺňa najvyššie kvalitatívne a bezpečnostné kritériá.

Zhotoviteľom stavby je združenie Eurovia a.s., Hochtief a.s. a Stavby mostov Slovakia, a.s.

TUNEL VIŠŇOVÉ

V druhej polovici roku 2017 prebiehala a začiatkom roku 2018 pokračuje aj výstavba najdlhšieho slovenského diaľničného tunela Višňové s dĺžkou 7537 m. Tunel je súčasťou úseku diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala a jeho zhotoviteľom je združenie firiem Salini Impregilo S.p.A a Dúha, a.s.

V januári 2018 prebieha razenie od oboch portálov v oboch tunelových rúrach. Od západného portálu je na konci januára vyrazených 2770 m STR a 2481 m JTR. Od východného portálu je v celkovo priaznivejších geologických podmienkach vyrazených 3537 m STR a 3469 m JTR. Spolu je teda po 33 mesiacoch razenia vyrazených 12 258 m čiže viac ako 80% dĺžky razených tunelových rúr. Zároveň s razením tunelových rúr prebieha aj razenie priečnych prepojení, pričom v súčasnosti je prerazených 23 priečnych prepojení z celkového počtu 29. Celková dĺžka vyrazených vodorovných diel na tuneli Višňové zahrňujúca tunelové rúry, priečne prepojenia a nové úseky odvodňovacej štôlne už predstavuje takmer 14 km, čím prekonáva súčet dĺžok všetkých vodorovných diel vyrazených v rámci výstavby tunelov Poľana, Svrčinovec, Považský Chlmec, Ovčiarsko a Žilina.

V súbehu s razením prebieha tiež betonáž sekundárneho ostenia od oboch portálov, pričom je na konci januára 2018 ukončených celkom 4,7 km hornej klenby, čo už predstavuje takmer tretinu dĺžky tunelových rúr. Pokračuje tiež výstavba vetracej šachty betonážami definitívneho ostenia a razením vetracieho kanálu spájajúceho šachtu a tunelové rúry.

Zhotoviteľom stavby je združenie firiem Salini Impregilo S.p.A a Dúha, a.s.

TUNELY NA MODERNIZOVANEJ ŽELEZNIČNEJ TRATI

TUNEL DIEL

Tunel Diel prechádza masívom vrchu Diel, ktorý tvorí centrálnu časť meandru rieky Váh. Tunel dlhý 1081,7 metrov bude razený v masíve popod kúpele Nimnica. Západný portál je situovaný na okraji obce Nimnica, východný portál bude zrealizovaný v území lesa nad cestou druhej triedy II/507, ktorá vedie z Púchova so Považskej Bystrice po pravom brehu priehrady. Tunel Diel bude mať únikovú štôlňu, ktorá bude ústiť do priestoru východného portálu.

Západný portál tunela je dočasne ukončený. Je základňou pre práce prebiehajúce v tunelovej rúre. Postup razenia tunela prebieha kontinuálne. Vyrazí sa určitý úsek v kalote, následne sa doberie stupeň a dno. Zhruba od tunelmetra 120 sa prešlo na trhavinové razenie a postupne sa prešlo do vystrojovacej triedy č. 3. K dátumu 19. 1. 2018 bolo vyrazených 254 metrov tunela a po stránke geológie razenie prebiehalo v zdravom ílovci triedy R3.

Na východnom portáli sa dokončuje výstavba prístupovej komunikácie záverečnými úrovňami gabiónového oporného múru. Zároveň prebehla aktualizácia projektovej dokumentácie na spresnené geologické podmienky a zhotoviteľ sa pripravuje na začiatok hĺbenia portálovej oblasti.

TUNELY MILOCHOV

Na preklenutie úpätia vrchu Stavná, južne od miestnej časti Horný Milochov mestskej časti Milochov mesta Považská Bystrica, je navrhnutý nový tunel Milochov. Projektovaná dĺžka tunela je 1861 metrov. Tunel bude mať jednu únikovú štôlňu.

Západný portál tunela sa pred Vianocami podarilo dokončiť a pripraviť na započatie razenia. V polovici januára 2018 sa začalo raziť pod ochranou mikropilótového dáždnika na delenú čelbu (kalotu, stupeň, dno). K dátumu 19. 1. 2018 bolo vyrazených prvých 7,5 metra a geologickú skladbu tvorili zvetrané a tektonicky porušené ílovce s blokmi zvetraných pieskovcov.

Na východnom portáli bola dokončená realizácia spevnenia podložia tryskovou injektážou. Takto spevnené podložie v smere budúceho tunela nám umožnilo ukotviť roznášacie prahy na čelnej stene portálovej jamy a tá sa následne vyhĺbila až na úroveň dna. Ďalej bol pred začiatkom razenia navŕtaný mikropilótový dáždnik. Z dôvodu prostredia tvoreného plastickými ílmi sa prepracovala projektová dokumentácia na razenie tunela od portálu do vzdialenosti asi 200 m. Statickými výpočtami sa určila potreba rozdelenia profilu na čiastkové čelby.

Celú stavbu realizuje združenie Nimnica zložené zo spoločností Doprastav – TSS Grade – SUBTERRA – EŽ Praha. Tunel Diel bude realizovať spoločnosť TUBAU, a.s. a tunel Milochov spoločnosť SUBTERRA a.s. Generálnym projektantom pre investora Železnice Slovenskej republiky je spoločnosť REMING CONSULT a.s.

AKTUALITY Z PODZEMNÍCH STAVEB V ČESKÉ A SLOVENSKÉ REPUBLICE
(stav k listopadu 2017)

ČESKÁ REPUBLIKA

MODERNIZACE TRATI ROKYCANY – PLZEŇ  

Na sobotu 7. 10. 2017 byl pro plzeňskou čtvrť Doubravka připraven slavnostní akt spojený s dokončením ražeb železničních tunelů Ejpovice prováděných konvertibilním tunelovacím strojem. Dlouho očekávaná ceremonie se uskutečnila za velkého zájmu veřejnosti a také za přítomnosti ministra dopravy Ing. Dana Ťoka, generálního ředitele SŽDC Ing. Pavla Surého a generálního ředitele realizační firmy Metrostav Ing. Pavla Piláta. Právě na jeho pokyn pilot v řídicí kabině tunelovacího stroje S-799 pojmenovaného jako Viktorie provedl veškeré závěrečné úkony k zahájení dokončení ražeb severního Ejpovického tunelu. Krátce po jedenácté hodině tak Viktorie prorazila portálovou stěnu a po více než roce opět spatřila světlo světa. V České republice dosud největší nasazený tunelovací stroj tak dokončil svoje poslání, kdy během svého nasazení vyrazil přes 8,3 km jednokolejných traťových tunelů, osadil 33 000 dílců segmentového ostění a odtěžil více než 630 000 m3 horniny. Během své cesty podzemím vytvořil rekordní denní postup 38 m a rekordní měsíční postup 704 m již hotového tunelu.

Práce na výstavbě Ejpovických tunelů však ještě zdaleka nekončí. Pracuje se například na realizaci propojek. Na propojkách č. 7 a 8 se dokončují ražby prováděné pomocí klasické metody NRTM. Ostatní propojky se potom nacházejí v různém stupni realizace izolací, armování nebo betonáží definitivního ostění. V jižní tunelové troubě se pak připravuje betonáž kabelovodů a rovněž betonáž hloubené části vjezdového portálu. V severní tunelové troubě probíhá demontáž dočasného vystrojení tunelu a příprava pro zahájení betonáže dna tunelu. V neposlední řadě se rovněž pracuje na demontáži tunelovacího stroje Viktorie na výjezdovém portále.

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

TUNELY NA DIAĽNIČNEJ SIETI

TUNELY OVČIARSKO A ŽILINA

Na úseku D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka s dĺžkou 13,2 km sa nachádzajú dva diaľničné dvojrúrové tunely: Ovčiarsko a Žilina.

Tunel Ovčiarsko s dĺžkou 2367 m sa začal raziť 12. 9. 2014. V STR sú kompletne dokončené práce na sekundárnom ostení hornej klenby, kde bolo zabetónovaných všetkých 184 blokov. K termínu 9. 10. 2017 sa formy sekundárneho ostenia presúvajú na nasadenie do JTR a tým sa urýchli realizácia sekundárneho ostenia v JTR. Začiatok realizácie sekundárneho ostenia bol 29. 9. 2016, aktuálne je zabetónovaných 137 blokov z celkových 187 blokov razenej časti JTR, čo predstavuje 73,26 % z celkovej dĺžky sekundárneho ostenia razenej časti JTR. Práce sa urýchlia nasadením technologickej zostavy vozíkov zo severnej tunelovej rúry, ktorá pôjde z východného portálu. Kompletne zrealizované je aj sekundárne ostenie na 5 priečnych prepojeniach z celkovo 8 PP, v súčasnosti sa realizuje sekundárne ostenie na PP6.

Tunel Žilina je 687 m dlhý dvojrúrový tunel na stavbe D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka. Slávnostné prerazenie JTR bolo 5. 12. 2016 a STR 9. 2. 2017. Ku dňu 9. 10. 2017 je v JTR už ukončené aj sekundárne ostenie tunela, posledný blok hornej klenby bol zabetónovaný dňa 3. 7. 2017. Na STR je v súčasnom období v plnom tempe realizácia sekundárneho ostenia, k 8. 10. 2017 bolo zabetónovaných 35 blokov z celkových 52 blokov razenej časti STR tunela Žilina. Predpoklad ukončenia sekundárneho ostenia na STR je v novembri 2017. Priamym zhotoviteľom tunela je Združenie spoločností Doprastav, a.s. Bratislava a Metrostav a.s. Praha.

TUNEL  ČEBRAŤ

Súčasťou diaľničného úseku D1 Hubová – Ivachnová je dvojrúrový tunel Čebrať (1994 m). V uplynulých mesiacoch boli diagnostikované rozsiahle problémy so stabilitou územia na západnom portáli tunela Čebrať a nadväzujúcom úseku diaľnice, ktoré si vyžadujú rozsiahle zmeny v technickom riešení. Z tohto dôvodu sú aj k 9. 10. 2017 ešte stále práce na tomto tuneli pozastavené. Zhotoviteľom stavby je združenie spoločností OHL ŽS, a.s., a Váhostav – SK, a.s.

TUNEL POVAŽSKÝ CHLMEC

Dvojrúrový diaľničný tunel Považský Chlmec (južná tunelová rúra 2186,5 m, severná tunelová rúra 2249 m) je súčasťou diaľničného úseku, ktorý tvorí juhozápadný obchvat mesta Žilina D3 Žilina (Strážov) – Žilina (Brodno). K 13. 10. 2017 sú stavebné práce na tuneli Považský Chlmec a prislúchajúcich stavebných objektoch ukončené. Na väčšine stavebných objektov tunela prebehlo preberacie konanie a sú odovzdané objednávateľovi – Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. Taktiež je ukončená montáž technologických objektov a vybavenia tunela. V súčasnosti prebiehajú funkčné skúšky jednotlivých technologických súborov, centrálneho riadiaceho systému a komplexné skúšky.

Zhotoviteľ pripravuje tunel na hlavnú tunelovú prehliadku a spoločne s objednávateľom a Integrovanými záchrannými zložkami (IZS) pripravuje taktické cvičenie IZS. Finalizujú sa aj priľahlé objekty a časti stavby (estakáda cez Hričovskú priehradu a most cez rieku Kysuca) a napojenia na existujúcu cestnú sieť. Celý úsek bude pripravený na uvedenie do prevádzky k dátumu 8. 11. 2017. Zhotoviteľom stavby je združenie Eurovia a.s., Hochtief a.s. a Stavby mostov Slovakia, a.s.

TUNEL VIŠŇOVÉ

V druhej polovici roku 2017 pokračuje aj výstavba najdlhšieho slovenského diaľničného tunela Višňové s dĺžkou 7537 m. Tunel je súčasťou úseku diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala. Na začiatku októbra 2017 prebieha razenie od oboch portálov v oboch tunelových rúrach. Od západného portálu je vyrazených 2424 m STR a 2263 m JTR. Od východného portálu je v priaznivejších geologických podmienkach vyrazených 3176 m STR a 3011 m JTR. Celkovo je teda začiatkom októbra 2017 vyrazených 10 875 m, čiže viac ako 70 % dĺžky razených tunelových rúr. Zároveň s razením tunelových rúr prebieha aj razenie priečnych prepojení, pričom v súčasnosti je prerazených 18 priečnych prepojení z celkového počtu 29. V súbehu s razením prebieha tiež betonáž sekundárneho ostenia od oboch portálov, pričom je v októbri 2017 ukončených celkom 3292 m tunela, čo predstavuje viac ako pätinu dĺžky tunelových rúr. Pokračuje tiež výstavba vetracej šachty betonážami definitívneho ostenia. Zhotoviteľom stavby je združenie firiem Salini Impregilo S.p.A a Dúha, a.s..

TUNELY NA MODERNIZOVANEJ ŽELEZNIČNEJ TRATI

TUNELY DIEL

Tunel Diel prechádza masívom vrchu Diel, ktorý tvorí centrálnu časť meandru Váhu. Tunel je dlhý 1081,7 metrov. Bude razený v masíve popod kúpele Nimnica. Západný portál je situovaný na okraji obce Nimnica, východný portál bude zrealizovaný v území lesa nad cestou druhej triedy II/507, ktorá vedie z Púchova so Považskej Bystrice po pravom brehu priehrady. Tunel Diel bude mať únikovú štôlňu, ktorá bude ústiť do priestoru východného portálu. Práce na západnom portáli pokračujú razením kaloty, kde sa čelba nachádza 80 metrov od portálu. Masív je tvorený zvetranými a zvrásnenými ílovcami. Stále nie je vytvorená horninová klenba a z dôvodu konvergencií sa muselo pristúpiť k realizácii dočasného dna kaloty zo striekaného betónu a oceľových sietí. Dno kaloty je po stranách podchytávané injektovanými mikropilótami. Postup prebieha pod ochranou mikropilótového dáždnika. Niekde medzi 90 a 100 metrami od portálu sa predpokladá porucha, za ktorou by už mali nasledovať pevnejšie horniny. Na východnom portáli pokračuje výstavba prístupovej komunikácie ďalšími úrovňami gabiónového oporného múru. Zároveň prebieha aktualizácia projektovej dokumentácie na spresnené geologické podmienky.

TUNEL MILOCHOV

Na preklenutie úpätia vrchu Stavná, južne od miestnej časti Horný Milochov – mestskej časti Milochov mesta Považská Bystrica, je navrhnutý nový tunel Milochov. Projektovaná dĺžka tunela je 1861 metrov. Tunel bude mať jednu únikovú štôlňu. Západný portál tunela sa pomaly dostáva do finálnej úrovne dna, z ktorej sa začne raziť tunelová rúra. Buduje sa štvrtá úroveň zabezpečenia svahov prefabrikovanými roznášacími prahmi. Dokončujú sa odvodňovacie rigoly. Na východnom portáli z dôvodu prítomnosti plastických ílov veľkej mocnosti sa začala realizácia spevnenia podložia tryskovou injektážou. Takto spevnené podložie v smere budúceho tunela nám umožní ukotviť roznášacie prahy na čelnej stene portálovej jamy, aby sa mohla vyhĺbiť až na úroveň dna, z ktorého sa začne raziť. Z toho istého dôvodu prostredia z plastických ílov sa spracováva zmena projektovej dokumentácie na razenie tunela. Statickými výpočtami sa určí potreba rozdelenia profilu na čiastkové čelby. Celú stavbu realizuje združenie Nimnica zložené zo spoločností Doprastav – TSS Grade – SUBTERRA – EŽ Praha. Tunel Diel bude realizovať spoločnosť TUBAU, a.s. a tunel Milochov spoločnosť Subterra a.s. Generálnym projektantom pre investora Železnice Slovenskej republiky je spoločnosť REMING CONSULT a.s.